Love Triangles [Short Stories] (SK)

1.1

Minho × Jisung × Felix

∆

Minho pov.

Sú prázdniny, a keďže ma rodičia nechcú nechať samého doma, keď chodia do práce, tak som v tábore. Mám síce 19 a viem sa o seba postarať, ale "nechceme ťa nechávať celý deň samého" povedali rodičia. Je tu aj môj o dva roky mladší kamarát Felix, a ehm, môj NEkamarát Jisung, rovnako starý ako Lix. Áno, Jisunga nemám rád, pohádali sme sa a odvtedy sa nemáme radi. Ale, keďže Felix išiel so mnou na tábor, tak zavolal aj Jisunga, pretože sa kamarátia. Dúfam chápete.

Som tu len prvý deň a hneď to nenávidím, pretože som na izbe s Jisungom a samozrejme Felixom. Ale ro nie je všetko, Felix ma nenchal spať na oddelenej posteli, takže budem spať na spojených vedľa Jisunga. Ževraj "Minho chrápe a Jisung sa tlačí" . Ja nechrápem, ale veď ok.

Dnes sme sa tu len ubytovali, takže nie je žiadny program, môžme robiť čo chceme.
„Hej chalani nechcete si niečo zahrať?” spýtal sa Lix, keď si sadol na posteľ.
„Čo napríklad?” spýtal sa Jisung. Felix sa zamyslel.
„Hmm, čo tak hádaj na čo myslím?” povedal Felix. Posadil som sa, pozrel na Felixa a následne na Jisunga, na ktorého som sa zamračil.
„Nie.” povedal som súhlasne s Jisungom a ľahol som si späť.
„Aha.” povedal Felix a len z hlasu som mohol vedieť, že je smutný. Nechcem, aby bol smutný. Zahrám si na chvíľu a hotovo.
„Dobre.” povedal som znovu naraz s Jisungom. Prevrátil som očami a Felix prišiel za nimi na moju posteľ. Felixovi sa hneď rozžiarili oči a radostne si zatlieskal. Dali sme sa do vymysleného kruhu.

„Môžem začať?” spýtal sa Lix. Ja aj Jisung sme prikývli. Nachvíľu sa zamyslel, aby nabral nápady.
„Mám.” povedal a čakal na naše otázky.
„Je to vec?” spýtal som sa. Felix zavrtel hlavou, že nie.
„Je to človek?” spýtal sa Jisung. Bol na mojej pravej strane a bol celkom blízko. Sklonil som hlavu a pozrel sa, ako blízko je. No akože, naše kolená sa skoro dotýkali.
„Áno.” odpovedal Jisungovi Felix. Keďže Jisung uhádol, tak sa pýta znovu.
„Je to človek tu na tábore?” spýtal sa znovu Jisung a Felix znovu odpovedal áno.
„Je to chalan?” spýtal sa Jisung znovu. Felix znovu prikývol.

Jisung pov.

„Má hnedé vlasy?” spýtal som sa. Felix znovu prikývol.
„Je rovnako starý ako ja?” opýtal som sa Felixa, ale tentoraz mi neprikývol. Ide Minho.
„Je starší, ako ty?” spýtal sa Lixa. Felix prikývol. Pozrel som sa na moje ruky a akože sa hral s prsteňom. Nenápadne som sa pozrel vedľa na ľavú stranu kde sedel Minho. Bol dosť blízko, a keď poviem dosť, tak akože DOSŤ. Ja by som sa s ním aj kamarátil, lenže on nechce. Možno trošku k nemu dačo cítim, ale on ma odháňa. Ale tiež dačo cítim aj k Lixovi. Je to zložité.

„Som to ja?” spýtal sa Minho Felixa.
„Áno.” Lix odpovedal a víťazne zatlieskal. Musel som sa pousmiať nad jeho roztomilosťou. Pozrel som sa na Minha a on na mňa. Prevrátil očami a odvrátil zrak. Úsmev mi klesol. Ľahol som si na posteľ a pozeral na strop. Za chvíľu bude večera a som celkom hladný. Dufam, že tu varia dobre. Išiel som sem len kôli Lixovi. A možno trošku som dúfal, že sa udobrým s Minhom, ale asi to nemá cenu.

„Jisung ideš ešte hrať?” spýtal sa ma Felix a vytrhol ma z môjho rozmýšľania.
„Prepáč, ale nechcem už. Nemám moc náladu. Vieš, že sm v inom prostredí a musím si trochu zvyknúť.” ospravedlnil som sa Lixovi.
„Ah, dobre, chápem.” povedal a milo sa usmial. Úsmev som mu opätoval, ako poďakovanie. Zobral som si do ruky mobil a  začal pozerať sociálne siete. Skontroloval som či moja najobľúbenejšia skupina Ateez nevydali nové video, ale bohužiaľ nie. Znudene som mobil položil vedľa seba a rozvalil sa na posteľ. Roztiahol som ruky vedľa seba a tým som zapríčinil, že som mojou pravu rukou nechtiac udrel Minha, ktorý ležal na svojej posteli vedľa mňa. Hneď som sa posadil a pozrel naňho.
„Prepáč, to bolo nechtiac.” ospravedlnil som sa mu.
„Dávaj pozor nabudúce.” povedal trochu nahnevane a ďalej si ma nevšímal. Zase som posmutnel. Opatrne som si ľahol a pozeral do stropu.

Felix pov.

Bol čas na večeru, a tak sme všetci isliydo jedálne. Vošli sme dnu a šli rovno k pultu kde vydávali jedlo. Zobrali sme si jedenie a hľadali stôl kam si sadneme. Prišli sme medzi poslednými, pretože Minho má lenivý zadok a nechcelo sa mu. Videl som nejakého chlapca ktorý sedel sám za stolom, tak som sa rozišiel k nemu. Minho a Jisung ma nasledovali z rozostupom.
„Ahoj, môžme si prosím prisadnúť? Nemáme miesto už.” chalan sa na mňa pozrel prekvapene.
„Oh, ehm- ano.” prikývol a jemne sa usmial. Sadol som si teda vedľa neho a začal jesť. Jisung si sadol oproti mne a tiež sa pustil do jedla, no Minho zostal stáť na mieste.
„Prečo stále stojíš?” pozrel som naňho a spýtal sa. Nič neodpovedal, len si povzdychol a sadol si vedľa Jisunga. Aha, vedľa Jisunga. Ach chlapci, kedy sa udobríte.

Počas večere som sa skamarátil s tým chalanom, čo sedel vedľa mňa. Volá sa Seonghwa. Je to milý chlapec, ale aj napriek tomu, že som gay, áno, to nie je môj typ. Práve sme už boli na izbe, a len tak chillovali po večeri. Je asi okolo ôsmej večer. Minho mal sluchátka a dačo pozeral na mobile, no a Jisung len nevnímajúc pozeral na strop. Vyzeral, že je smutný. Postavil som sa teda z postele a šiel za ním. Sadol som si vedľa neho a pozeral naňho. Keď ma uvidel pozrel sa nechápavo na mňa.
„Si smutný?” spýtal som sa hneď. Odvrátil zrak a znovu sa zahľadel na strop.
„Možno.” povedal.
„Prečo?” spýtal som sa. Som jeho dobrý kamarát a chcem mu pomôcť. Pozrel sa na Minha a potom späť na strop.
„Nie, keď tu je on.” povedal. Pochopil som, že to asi nemá Minho počuť, ale veď má sluchátka.
„Má sluchátka, nebude to počuť. No tak, hovor.” povzbudil som ho. Posadil sa a vzdychol si. Ja som trpezlivo čakal kým povie, čo ho trápi.