Love Triangles [Short Stories] (SK)

0.2

Hyunjin × Seungmin × Jeongin

∆

Jeongin pov.

„Keďže chlapci gays, tak Jeongin sadni si na Seungmina, tvárou k nemu. Obkročmo.” vyplodil zo seba Jisung. Myslel som, že mi oči vypadnú, keď som to počul. Pozrel som sa na Seungmina a potom aj na Hyunjina. Skusol som si spodnú peru. Piť nechcem. To zvládnem.

Postavil som sa zo svojho miesta a pozrel sa na Seungmina. Nadýchol som sa a potom vydýchol. Prekročil som jednou nohou tie Seungminove a pomali si sadol. Hneď, ako som si sadol som pozrel na Seungmina. Jeho oči sa stretli s mojimi. Oh shit.

„Jeongin točíš.” ozval sa Jisung a tým prerušil náš očný kontak. Kusol som si do pery a trochu sa otočil, aby som zatočil fľaškou. Zatočil som a znovu si poriadne sadol. Nepozeral som Seungminovi do očí, ale uvidel som, ako Hyunjin sleduje spoza Seungmina na koho fľaša padne. A on nemal tričko. Pomoc...

Hyunjin pov.

Mať na sebe týchto dvoch je výhra. Dobre už vám poviem to tajomstvo. Páči sa mi Jeongin aj Seungmin. Áno obaja. A neviem či im to mám povedať alebo nie. Teraz to ale riešiť nebudem.

Fľaša padla nejakým spôsobom na nás troch. A čo teraz.
„Oh, to sme trochu nedomysleli. Tak sa budete musieť zhodnúť na pravde alebo úlohe a spravíte to spolu. A my vám niečo vymyslíme.” povedal Jisung.
„Och bože.” sťažoval sa Seungmin.
„Tak čo?” spýtal som sa.
„Buď to riskneme, a keď tak sa napijeme alebo pravda.” povedal Seungmin.
„Riskneme? Jeden štamperlík ma nezabije.” povedal Jeongin.
„Tak úloha?” spýtal som sa. Obaja prikývli.
„Úloha.” povedal som . Jisung sa posunul k Wooyoungovi a Sanovi, aby sa dohodli, akú úlohu nám dajú.

Niečo si šuškali, ale konečne sa na nás pozreli.
„Takže, vy svätá trojica, dáte každý každému pusu. Na pusu. Ale poriadnu.” povedal Wooyoung. Vypleštil som oči. To nemyslia vážne. Pozrel som na chalanov, ktorý mali ten istý výraz, ako ja. Pozreli sa na mňa. Hlavou som im naznačil, aby oni dvaja si dali prví.

Seungmin pov.

Pozrel som spať na Jeongina. Trochu sa červenal, to som prehliadnuť nemohol. Pozrel som na jeho pery a proste som neodolal. Bez toho, aby som ho upozornil som sa mu vrhol na pery. Začal som s nimi pohybovať a Jeongin sa skoro hneď pridal. Jemne som ho bozkával pár sekúnd a potom som sa odtiahol. Teraz bol ešte červenší než predtým. Cítil som, že aj ja sa slabo červenám.

Jeongin nachvíľu zosadil zo mňa a ja som sa otočil na Hyunjina. Sadol som si presne tak, ako Jeongin sedel na mne. Bez toho, aby som bol upozornený mi Hyunjin dal pusu. Pohyboval s nimi a ja som sa hneď pridal. Jeho ruky si dal na moje boky a jemne ich stlačil. Veľmi som sa premáhal, aby som nezavzdychal. Odtiahol som sa a postavil z Hyunjina. Teraz je rad na Jeonginovi a Hyunjinovi si dať pusu.

Jeongin pov.

Bol som veľmi zahanbený, že som to musel spraviť. Trochu som sa priblížil k Hyunjinovi, ale sadnúť si naňho nechcem. Stačí, že nemá tričko. No to by nemohol byť Seungmin, ktorý mi zdvihol nohu a prehodil cez Hyunjina. Takže už na ňom sedím. Prekvapene som sa pozrel na Seungmina. No Hyunjin mi rukou otočil hlavu naňho a v sekunde sa mi prilepil na pery. Nečakal som to, ale po chvíli som sa pridal. Nevedomky si moje ruky našli cestu za jeho krk. Ešte chvíľku sme sa bozkávali a potom som sa odtiahol. Hneď som sa postavil a zahanbene sklonil hlavu.

„Myslím, že to stačí. Som celkom unavený, asi si pôjdem ľahnúť.” povedal Jisung prekvapene. Zdvihol sa zo zeme a zobral fľašu.
„Ak chcete môžte si ľahnúť vo vedľajšej izbe, alebo tu. Dohodnite sa s chalanmi.” povedal nám Sung a odišiel.

„Môžte zostať tu. My pôjdeme vedľa?” povedal Wooyoung a milo sa usmial.
„Ďakujeme.” povedal Hyunjin, keď si hľadal tričko. Keď ho našiel si ho obliekol a hodil sa na posteľ. Pozrel som sa na Seungmina a ten na mňa. Asi máme ten istý nápad. Prikývol som mu a spolu sme sa rozbehli  k posteli. Seungmin si ľahol na Hyunjina a ja na nich.
„Chcete ma rozpučiť?” zavýjal Hyunjin. Zliezol som z nich a potom Seungmin z Hyunjina. Seungmin sa potom zvalil vedľa Hyunjina, a tak ja som zostal stáť. Nemám miesto. :)

Hyunjin zdvihol hlavu a pozrel na mňa.
„Poď sem Jeonginnie.” povedal mi Hyunjin. Trochu sa posunul a potľapkal na miesto medzi ním a Seungminom. Seungmin tiež zodvihol hlavu. Prišiel som teda k nim a vyliezol na posteľ. Nestihol som si ľahnúť a Seungmin ma stiahol k nemu a začal štekliť. Hodil ma pod seba a šteklil. Trepal som nohami, ale v tom mi zabránil, keď si na ne sadnul. Teraz som sa nemal, ako brániť.

Ešte chvíľu ma šteklil, až kým ho Hyunjin nezhodil zo mňa na posteľ a začal ho štekliť. Ďakoval som Hyunjinovi, že ma oslobodil, pretože by som asi za chvíľu pustil.

„P-pros-im- hah- stač- stačí, h- hyung- hahah.” prosil Seungmin. Hyunjin ho konečne nechal. Seungmin si hneď sadol. Zdvíhal sa mu prudko hrudník a zhlboka dýchal. Vyzeral celkom hot, nebudem klamať. Skusol som si peru. Seungmin sa na mňa pozrel, a keď uvidel môj výraz usmial sa. Hneď som prestal a sklonil som hlavu, aby nevidel moje červené líca.

Hyunjin pov.

„Hej chalani. Som unavený, nejdeme spať?” spýtal som sa ich a zívol si. Obaja prikývli a Jeongin si hneď ľahol na posteľ. Ja som si teda ľahol na jeden kraj a Seungmin na druhý. Ešte som pozrel koľko je hodín.
„0:30.” povedal som, aby počuli aj oni. Pozrel som sa na nich. Jeongin zaspal hneď. Pravidelne sa mu zdvíhal hrudník. Pozrel som na Seungmina, ale ten ešte nespal. Pozeral na strop, akoby rozmýšľal.