culpa mia (cz)

Kapitola 3

Noah

Z ničoho nič sa objavili ruky v rukaviciach a ja som sebou trhnutím cúvla.

"Pzbieram vaše veci, slečna„povedal mi jedn z mužov oblečrných ako tučniaky.

"Zvládnem to sama, ďakujem„odpovedala som a cítila som sa naozaj nepríjemne.

Muž sa na mňa pozrel, akoby som stratila rozum.

"Nechaj Martina, nech ti pomôže noah„počula som za sebou William Leistra.

Neochodne som zhodila kufor.

"Tak rád ťa vidím, Noah„vyhlási manžel mojej mamy a vrúcne sa na mňa usmial.
Vedla neho mi mama neustále gestikulovala, aby som sa zachovala, úsmev alebo niečo povedala.

"Nemôžem povedať to isté, prepáčte„odpovedala som a natiahla ruku, aby si potrisla.
Vedela som, že to čo som práve urobila, bolo mimoriadne neslušné ale v tej chvíli sa mi zdalo spravodlivé povedať prevdu.
Chcela som objasniť, ako som sa tejto zmene v našich životoch stála.

William nevyzeral urazene. Držal ma za ruku dlhšie ako mal a ja som sa okamžite cítila nepríjemné.

"viem, že je to veľmi náhla zmena vo tvojom živote, Noah ale chcem aby si sa cítila ako doma aby si si užívala to čo ty môžem ponúknuť, ale predovšetkýmaby si ma mohla prijať ako súčasť svojej rodiny... v určitom okamihu„dodal určite, keď uvidel moju tvár neveriacky
Mama vedľa neho na mňa civela svojimi modrímy očami.

Z mohla som sa len na prikývnuzie a naklonené sa dozadu, aby mi poistil ruku. Necítila som sa dobre s tými prejavmi náklonnosti, najmä s cudzími ľuďmi. Matka sa vydala-veľmi dobre ňu-ale ten muž by pre mňa nikdy nebol nikdo, ani otec,ani nevlastný otec, ani nič podobné. Už som mala otca a s ním som toho mala viac než dosť.

"čo keby sme ti ukázaly dom?„navrhol so širokým úsmevom,nevšimajúc si môj hlad a zlú náladu.

" no tak noah,„povzbudil ma mama a objala moju ruku. Takto som nemohla robiť nič iné, len kráčať po jej boku.

Všetky svetlá v dome svietili, takže mi neunikl jediný detail toho kaštiela příliš veĺkého aj pre dvadsaťčlennú rodinu... a samozřejmosťou je aj jeden zo štyroch. Stropy boli vysoké, s drevenými trámami a veľkými oknami,ktore pozerali von. V strede  obrovskej miestnosti bolo veľké schodisko, ktoré S rozkvetvovalo na obě strany horného poschodia.
Mama ma s manželom previedli po kaštieli, ukázali mi obrovskú obývačku a veľkú kuchyňu s veľkým ostrovčekom, o ktorej som si myslela, že sa máme bude páčiť.
V tom dome bolo všetko telocvičňa, vyhrievaný bazén, miestnosti na večierky a veľká knižnica, čo na mňa pôsobilo najviac.

"Tvoja mama mi povedala, že naozaj rada čítaš a píšeš„komentoval William, čím som sa prebudila zo snenia.

"Ako tisícky ľudí„odpovedala som stručne. Vadilo mi že ma oslovil takou láskavosťou, nechcela som aby sa so mnou rozprával bolo to také jednotuché."Noah„pokarhala ma mama a uprela oči na tie moje. Vedela som že mu dávam zabrať, ale výsivala som to.

Mala som mať zlý rok a nedalo sa s tým nič robiť. Zdá sa, že William si nevšímol našu výmenu pohľadov a nestratil svoje
za chvíľu sa usmievaj.
Frustrovane a nepříjemné som si povzdechla.
Toto bolo príliš iné zvláštne.

Blúdenie.... nevedela som, či si budem vedieť zvyknúť na život na takomto mieste. Zrazu som potrebovala byť sama, potrebovala čas na asimilaciu veci...

"Som unavená. Môžem ísť tam, kde bude moja izba?„požiadala som.
menej drsným tónom hlasu.
"Samozrejme, v pravom krídle druhom poschodia je tvoja a
nicholasova izba.Môžež si pozvať, koho chceš aby bola s vami, nickovi to nebude vadiť Navyše odteraz budete ztieľať herňu.

"Herňa? Naozaj?„usmiala som sa, ako najlepšie som vedela a snažila som sa nemyslieť na to, že odteraz budem musieť žiť aj s willamovým synom. Vedela som len to, čo mi o ňom povedala mam,a to že mal dvadsaťjeden rokov, bol študentom kalifornskej univerzity a bol neznesiteľne nóbl.No, ten posledný som si vyrobila sama, ale určite to bola pravda.

Keď sme vyšli po schodoch, nemohla som prestať myslieť na to, že odteraz budem musieť žiť s dvoma cudzími mužmi. Bolo to šesť rokov čo bol v mojom dome naposledy muž-môj ote. Zvykla som si že sme boli len dievčatá, len dve. Môj život nikdy nemal na ružiach ustlané, najmä počas prvých jedenásťtich rokov života, problémy s mojim otcom poznačili môj život aj život mojej matky.

Po otcovom odchode sme sa s mamou presťahovali ďalej, kúsok po kúsku sme spolu dokázali žiť ako dvaja normálni ľudia, a keď som rástla mama sa stala jednou z mojich najlepších kamarátok.
Dala mi slobodu l, ktorú som chcela, a to právě preto, že dôverovala mne a ja jej... alebo aspoň dovtedy, kým sa nerozhodla hodiť naše život cez paľubu.

"Toto je tvoja izba„povedala mi mama tojac pred tmavými drevenými dverami.

Pozerala som sa na mamu a Williama. Boli v očakávaní....

"Môžem vstúpiť?„spýtala som sa ironický, keď som videla, že sa nepohla od dverí.

"Táto izba je môj osobný dar pre teba, Noah„oznámila mama a či sa jej rozžiarili očakávaním.
Opatrne som ju pozorovala a len čo bola preč, opatrne som otvorila dvere v obave, čo by som mohla nájsť.

Prvé, čo moje zmysly zachytili, bola lahodná vôňa sedmokráska mora. Moje oči sa najprv upierala na stenu, ktorá bola pred dverami a ktorá bola celá zo skla. Výhľady boli také
veľkolepé, že som prvýkrát onemela.
Celý oceán bol viditeľný z miesta, keď som bola. Dom musel byť na vrchole útesu, pretože z mojej pozície som videla len more a pôsobivý zábad slnka.

Cítila som sa ohromená. Bolo to všetko pre mňa! "páči sa ti to?„spýtala sa za mnou mama.
"je to úžasné.....ďakujem„
odpovedala som s vďačnosť, ale zároveň nepríjemným pocitom.
Nechcela som byť kupovaný s takýmto vecami, nepotrebovala som ich.

❤️Tu máťe tretiu kapitolu dúfam že sa vám bude páčiť a za pár kapitol bude pohľad Nicka už sa na to nwm dočkať. Pa pa❤️

Jennyxir❤️❤️