culpa mia (cz)

Kapitola 4

Noah

„Pracujem s profesionálnym dekoratérom už takmer dva týždne.... chcela som, aby si mala všetko čo si kedy chcela a nikdy som ti to nemohla dať," informovala ma nadšeně. Chvíli som sa na to pozerala v vedela som,že sa na to nemôžem sťažovať... Takáto izba je snom každej tíndžerky a tiež snom každej matky.

Podišla som k nej a objala ju. Prešli najmenej tri mesiace, odkedy som s ňou mala akýkoľvek fyzický kontakt, a vedela som že to bolo pre moju matku dôležité.

„ďakujem, Noah"zašepkala mi do ucha aby som to počula len ja. „Prisahám, že urobím všetko pre to, aby sme boli obaja spokojný."

„budem v poriadku, mami"odpovedala som s vedomím, že to čo hovorí nie je jej rukách.

Mama ma pustila, utrpela si slzu ktorá jeje stiekla po lici, a postavila sa vedľa svojho nového manžela.

„Ncháme ťa, aby si sa usadila,"
komentoval to William láskavo.

Privykla som bez toho, aby som mu vôbec poďakovala. Všetko v tej miestnosti bolo pre neho bez námahy-boly to len peniaze.

Zavřela som dvere a všimla som si, že tam nie je žádná západka. Podlaha
bola vyrobená z dreva a pokrytá bielym kobercom tak hrubým, že sa na ňom dalo aj späť. Kúpeľňa bola veľká ako moja stará izba a mala masážnu sprchu, vaňu a dve samostatné umývadlá.
Podišla som k oknua a vyklonila sa.
Noazaj, tam dole bola žádná zahrada domu a obrovský bazén a zahrady s kvetmi a palmami.

Vyšla som z kúpeľne a potom som si uvedomila malý rám bez dverí, ktorý bol na stene pred kúpeľňou. Bože môj....

Prešla som cez iubu a vstúpila som do toho, čo som považovala]za sen každej ženy, tínedžera alebo malého dievčatka-do šatne a nie do prázdnej šatne,ale do šatne plnej úplne nových šiat. Vypustila som dych, ktorý som zadržiavala a začala som prstami prechádzať po neuveriteľných šatách. Všetky boli s etiketami a mne stačilo vedieť cenu jedného, aby som si uvedomila ako boli to tváre Moja matka bola blázon, alebo ktokoľvek ju presvedčil, aby minula všetky tie peniaze.

Nemohla som sa zbaviť toho nepříjemného pocitu, že nič nie je skutočne že sa čoskoro zobudím a budem vo svojej starej izbe s mojimi obyčajnými šatami a mojou samostatnou obyčajnými šatami a mojou samostatnou posteľou-Ačo je najhoršie, zo všetkých síl som sa chcela zobudiť, pretože to nebol môj život, nebolo to to čo som chcela..... Chcela som ísť domov zo všetkých síl. Cítila som taký nepríjemný uzol v žaludku a také trapenie vo mne, že som klesla sa zem, položila si hlavu na kolená a zhlboka som sa nadýchla tolkokrát, koľkokrát bolo potrebné, kým ma nutkanie plakať neprešlo.

Ako keby mi čítala myšlienky, moja kamarátka Beth mi práve vtedy napísala SMS.

Dorazili ste bezpečne? Už mi chýbaš

Usmiala som sa na obrazovku a poslala jej fotku z šatne. Druhý som doslala ako päť smajlikov s otvorenímy ústami.

Nenávidím ťa! Vedela si?

Zasmiala som sa a napísala jej správu.

Keby to bola na mne, dala by som ti všetko.
V skutočnosti by som dala čokoľvek za to, aby som tam mohla byť s tebou, u Dana doma pozerať film alebo len tak vystavať na špinavom gauči v tvojej izbe.

Nebuď taká negativna, užívaj si to, sakra, teraz si bohatá!

Nebola som bohatá, William áno.

Položila som telefón na zem a išla som k taške. Ponáhľala som S zobrať šortky a jednoduché tričko. Nechcela som zmeniť svoj spôsob bytia a ni som nerozmýšľala nad tým, že začnem nosiť značkové polokošele.

Vliezla som do sprchy, aby som sa zbavila všetkej špiny a nepohodlia z dlhej cesty. Bola som vďačná, že nepatrím medzi tie dievčatá, ktoré musia robiť všetko pre to, aby ich vlasy vyzerali dobre.
Našťastie son po mamine zdedila vlnité vlasy a tak vyzerali, keď som ich vysušila. Obliekla som sa do toho, čo som si vybrala, a rozhodla som sa ísť po dome a tiež hľadať občerstvenie.

Bolo to zvláždne chodiť tam sáma... cítila som sa ako votrelec. Trvalo mi dlho, kým som si tam zvykla na život, ale predovšetkým som si zvykla na luxus a nesmiernosť toho miesta. V mojom starom byte stačilo hovoriť thochu hlasnejšie ako normálne, aby sme sa navzájom počuli.
Tu to bolo úplne nemôžé.

Zamierila som do kuchyne a modlila s, aby som sa nestratila. Bola som hladná, súrne som potrebovala nejaké nezdravé jedlo v mojom systéme.

Boužial keď som vošla, nebola som sama.

Niekto sa prehra oval v chcedničke, niekdo, komu viděla len temeno tmavých vlasov. Práve keď som sa chystala niečo povedať, ohlušujúci štekot ma prinútil prehnane kričať ako malé dievčatko.

S trhnutím somnsa otočila, práve keď z dverí vyskočila hlava chladničky, aby som zistila kdo robí taky rachot.

Ale nebol to on, kto má vystrašil-vedľa kuchynského ostrovčeky bol čierny pes, krásný, áno, ale pozeral sa na mňa očami, ktoré ma chceli postupne zožrať.
Ak som sa nemýlil, bol to farmár, ale nemohla som si byť istá. Moje oči prešli od psa k chlapcovi hneď vedľa neho.

So zvedavosťou a zároveň s úžasom som sledovala, čo bol určite Willamov syn Nicholas Leister. Prvé, čo mi napadlo, len čo som ho uvidela bolo zvolanie-"aké oči!" boli nebeský modré, svetlé ako steny mojej izbe a boli v ostrom kontraste s uhlovo čiernymi jeho vlasmi, ktoré boli strapaté a vlhké od potu. Vraj prišiel zo športu, pretože mal na sebe legíny
a široké tielko. Bože bol veľmi pekný, to som musela uznať, ale nedovolila som tým myšlienkam, aby som zabudla kto bol predo mnou-bol to môj nový nevlastný brat, osoba s ktorou budem rok žiť, čo som cítila., bolo by to naozaj mučenia.... A jeho pes na mňa stále vrčal, akoby uhádol moje myšlienky.

„Ty si Nicholas, však?"spýtala som sa a snažila som sa ovládnuť strach z toho diabolské ho zbieraťa, ktoré na mňa neustále vrčal.
Bola som prekvapená a naštvaná, ako sa pozrel na svojho miláčika a usmial sa.

„to isté" skonštatoval a znova na mňa hotel oči. „ty musíš byť dcérou otcovej novej manželky,"poznamenl a já som neverila, že to povedal tak chladne.

Sledovala som, ako prižmuril oči.

„voláš sa....?" spýtal sa ma a ja som sa nemohla na to, že som úžasnuto a neveriacky otvorila oči.

Nepoznal moje meno? Naši rodička sa vzali, moja matka a ja sme sa presťahovali a on ani nevedel, ako sa volám?

Tu máte ďalšiu kapitolu❤️❤️
Ďalšia časť bude z pohľadu nicka❤️❤️