"Alou, ihneď vstávaj!"niekto naňho zajačal.
"Sophie, preboha ,čo sa zas deje?" rozospato zamrnčal.
"Zaspali sme ,dopekla," vystrašene odpovedala.
"Neboj sa, miláčik, hodinky idú zle," utešoval ju.
A naozaj.Času bolo až-až. Alou zobudil Nicolasa a Isabellu a postupne sa prestriedali v kúpeľ-
ni. Deti išli dole na raňajky a v kúpelni ostali len Alou a Sophie. Nenásytná Sophie začala polonahého Aloua bozkávať po ramenách, prsiach až zišla na spodnú časť brucha.
Keď v tom sa ozvalo :"Mami, už sme dojedli !"
Sophie si to nevšímala, pretože bola príliš ponorená do roboty.
Alou ju musel jemne odstrčiť a dodal: "Zlatko, dokončíme to večer".
Sophie sa naňho zlozvestne pousmiala a neveriacky pokrútila hlavou. Nazad si obliekla podprsenku a potľapkala Aloua po stehne. Zasmiala sa na celý dom a zišla do kuchyne. Deťom urobili desiaty a pobrali sa všetci vlastnou cestou.
Po ceste sa ich Alou opýtal:
"Deti, chceli by ste dnes spať u tety Bonnie?"
Nicolas a Bella bez váhania zvískli od radosti. Po tom, ako ich Alou vysadil pred školou zašiel za Bonnie. Zaklopal a otvoril. Bonnie ho pekne pozdravila a on odzdravil.
"Bonnie, vieš ,že by som tu nebol, ak by to nebolo dôležité," povedal.
"Jasné, Alou, čo da deje? vyzvedala.
Opýtal sa jej,či by dnes u nej mohli deti prespať. Bonnie pravdaže súhlasila, keďže jej boli Nick a Isabella ako vlastné deti.
"Dobre teda, školu majú do pol druhej, prosím vyzdvihni ich a vezmi ich niekam, zajtra ti to preplatím.Máš to u mňa,"dopovedal, otočil sa a zabuchol dvere.
Ako hodiny plynuli, tak Alou rozmýšľal, že si ani nevšimol ,koľko je hodín a tak bol v práci hodinu a pol po pracovnej dobe. Narýchlo pozbieral všetky dokumenty a nasadol do auta. Cítil sa nejak ospalý ,keď v tom videl, ako sa nejaké svetlá rútia priamo naňho.
Sophie zrazu zazvonil telefón, volala jej Bonnie. "Sophie, nepanikár ,ale Alou mal nehodu".
Sophie sa zrýchlil tep ,až si musela sadnúť na stoličku.
Po niekoľkých sekundách mlčania uplakaným hlasom povedala : "A čo deti?".
Bonnie sama nebola v poriadku, ale nemohla si dovoliť paniku aj ona ,a preto s pokojom povedala:
"Dnes ráno tu bol a kázal mi ich vyzdvinúť, sú v poriadku, Aloua previezli do nemocnice Androninky Starkosovej."
Sophie sadla do auta a uháňala ako šialená do nemocnice.Tam sa opýtala snáď všetkých, čo je s Alouom, ale každý pendloval, akoby horelo.
Po chvíli vyšiel z operačky doktor a povedal: " Váš manžel utrpel rozsiahle poranenia hlavy a hrudníka, je dosť možné ,že stratil veľkú časť pamäte. Onedlho ho prevezú na izbu, môžete ho ísť pozrieť".
V tom už Sophie naozaj zachvátila poriadna panika a rozplakala sa na celú chodbu. Aloua previezli sanitári na izbu. Sophie hneď pribehla, no Alou po narkóze ešte spal. Lôžko bolo dosť široké, aby sa tam zmestili dve osoby. Ľahla si a zaspala
"Aaaaaaaaaa, kto je to preboha?" s týmito slovami sa prebudil Alou.
Sophie sa strašne vyľakala.
"Zlato, to som ja, Sophie, konečne si sa prebral, tak som sa bála," povedala a objala ho.
Alou zdesene vyvalil oči a snažil sa prehovoriť.
"Milá pani, kto ste?" spytoval sa.
"Alou , ty ma nepoznávaš?, veď to som ja, tvoja manželka Sophie," snažila sa mu vysvetliť.
Alouovi nič nedávalo zmysel.Prečo je v nemocnici, prečo je tam niekto, kto sa vydáva za jeho manželku a hlavne, prečo si skoro nič nepamätá. Obaja boli zmätení a preto Sophie zavolala Bonnie, aby jej oznámila, čo sa stalo a aby prišla aj s deťmi. Bonnie ju ubezpečovala, že bude zas všetko ako predým, no nič tomu nenasvedčovalo. O pár minút prišla Bonnie aj s deťmi, otvorila izbu a vošla dovnútra.
"Bonnie, deti, vitajte, tak rád vás vidím" dopovedal a zamotalo
sa to ešte viac.
"Ako to, že vás si pamätá a mňa nie? " hlesla Sophie a jej horká slza dopadla na zem. A za ňou padla aj Sophie.
