Love (Petr Lexa )

Kapitola 1

 Mirka : Dnes je tomu rok. Rok od udalosti ktorá mi navždy zmenila život. Stratila som milované človeka. Človeka ktorý ma naučil všetko. Chodiť, rozpoznávať okolitý svet, písať, čítať počítať, usmievať sa. Dnes je presne rok čo mi zomrela moja skvelá mamina. Mala rakovinu prsníka no nikto o tom nevedel iba ona a práve to bolo na tom to najhoršie. Keď som vtedy prišla zo školy domov a videla ju ako leží na zemi bez dychu, začala som jej dávať prvú pomoc no nepomohlo to. Tak som zavolala sanitku, povedali mi že už je mŕtva, naložili ju do sanitky a to bolo posledný krát čo som ju videla. Vtedy som sa úplne zosýpala. S nikým som nechcela rozprávať ani jesť piť , proste som bola uzavretá do seba. Oco sa viac už nechcel pozerať nato ako sa trápim a tak sme sa presťahovali do Česka presnejšie do Prahy aby sme zabudli na spomienky ktoré nám pripomínali mne mamu ktorá bola tou najlepšou kamarátkou aj mamou zároveň a otcovi lásku jeho života. Tu som sa spoznala s Klér. Klér je moja najlepšia kamoška sme ako sestry . Bola pri mne keď mi bolo najhoršie, vždy ma vypočula proste keby nebolo nej a Petra Lexu tak tu už dávno nie som. Petra pozerám už dávno. Jeho videá mi vždy zlepšia náladu a vytvoria úsmev na tvári. Z neho ide taká energia je prosto skvelý človek a je mojim snom stretnúť sa s ním aj keď viem že sa to nikdy nesplní.

Inak, Volám sa Miroslava Wartes a mám 14 rokov. Nemám tu žiadnych kamarátov teda okrem Klér ale to mi jedno.

Vstala som z postele, a išla som sa pozrieť k zrkadlu. Skoro som sa samej seba zľakla. Vyzerám otrasne spuchnuté líca, celá moja postava je otrasná, neznášam svoje telo. Jediné čo sa mi na sebe ako tak páči sú moje vlasy. Moje dlhé hnedé vlasy. Zato Klér ma všetko dokonalé vlasy, postavu, oblečenie, chlapcov koľko len chce, a najmä mala to, čo som ja stratila. Mamu. Z našej dvojici je ona tá ktorá vie hovoriť s chlapcami, vie si užívať život, chodí na párty je obľúbená v škole. Presný opak mňa. Ja zasa rada čítam knihy, chodím na dlhé prechádzky. Vlastne všetko čo ja rada robím, to je Klér cudzie. Napríklad učenie. Radšej by škrabala zemiaky než by sa mala učiť. Pre mňa by bolo peklo hovoriť s chlapcom. Nemám proste dar na radenie. Buď začnem koktať alebo niečo horšie. Ale Klér s tým problém nemá, ako vravím presný opak mňa. Žiadny chlapec sa som mnou nebaví vlastne baví ale iba vtedy keď je prítomtosti Klér. A keď odíde akoby som bola vzduch. Urobila som rannú hygienu a išla do školy.

V škole.

"Mirko hádej komu jsem psala ."

" Neviem".

" Petrovi Lexovi".

"Prosím??" Vyvalila som na Klér oči.

Takže toto je prvá časť našeho spoločného príbehu s Klér snáď sa vám páčila. Ďakujem Klér ktorá somou toho šla mám ťa veľmi rada. Je pre mňa cťou tento príbeh písať s tebou. Dúfam že sa vám príbeh zapáči. Každý pekný koment alebo hviezdička nás poteší. Príjemné čítanie. MirušKlér.