Love (Petr Lexa )

Kapitola 5

Mirka

Bola som sama v izbe a rozmýšľala som čo teraz so mnou bude. No bola som presvedčená o tom že toto bolo presne to o čom hovorila moja mama. "Keď sa prebudíš, čaká ťa veľa prekážok no ja verím že ich prekonáš"  ozval sa mi mamin hlas v hlave. Aspoň viem že to nebola halucinácia ale skutočnosť. Tam hore to mali na mňa nachystané . Pokrútila som hlavou . Iba si namýšľam . Nikto si totiž nemyslel že dnes sami zmení celý môj život a ja už vôbec nie. Pozrela som sa na niečo čomu odteraz budem hovoriť nohy . Zavzlykala som a odvrátila som od toho pohľad. Je to strašne no budem si musieť na to zvyknúť. Radšej nech trpím ja ako Klér. Keby sa niečo stalo nezvládla by to. Ona je jedine čo mám. Možno sa teraz so mnou nebude chcieť kamarátiť keď som na tom takto. Pokrútila som hlavou. Ona taká není. Ona nie. Veľmi ma trápilo keď povedala že môže zato čo sa mi stalo. Není to pravda môžem sa to ja. Iba ja a nikto iný. Dokonca ani Daniel. Pri spomienke na neho som sa usmiala a zachvela.

Bol dokonalý . Jeho očí. Bol ako anjel ktorý bol zoslaný na túto zem aby ma chránil.
 Páčil sa mi . No vedela som že u neho nemám šancu a teraz ešte viac keď som na tom takto. Nikdy by som so mnou nechodil . Dievča ktoré je na vozíku fakt výhra . Ale možno s Klér áno. Ona bola dokonalá presne tak ako on. Vždy som chcela byť taká pekná ako ona . No nikdy som jej nezávidela. Nemala som nato dôvod. S myšlienkami na Daniela som zaspala.

Daniel

"Vážne už spí?" Spýtal som sa zdravotnej sestry ktorú Mirku mala na starosti. Prišiel už aj Peťo a ja som vedel že to Mirku poteší.

"Prepáčte ale slečna Mirka je po vážnej operácii. Je dobré keď spí a okrem toho je po návštevných hodinách " Zamračila sa na mňa sestra .

"Dobré môžem isť za ňou prosím ?"

"Áno povedala sestra.

******

Bol som u nej . Bezhlavo som sa do zamiloval.