Tá druhá možnosť || Charles Leclerc

-25-

,,Prosím?"

,,Rebecca? Si to ty?"

,,Ehm, áno. Smiem vedieť, kto volá?"

,,Charlotte Sine. Prepáč, že ti volám takto neskoro večer, ale musím sa s tebou porozprávať. Tvoje číslo mám od Charlesa. Najradšej by som sa s tebou porozprávala osobne, ale chcem to vyriešiť čím skôr, kým nebude neskoro."

,,Á-áno samozrejme. Pokojne sa môžeme porozprávať. Bola si teraz s Charlesom v kontakte? Stalo sa mu niečo vážne?"

,,Príšerne ma to mrzí, Rebecca. To kvôli mne Charles neprišiel na tvoj zápas."

Cítila som, ako mi stuhla krv v žilách. Odrazu som sa nevedela ani pohnúť. V hlave mi rezonovala posledná veta, ktorú som si od Charlotte vypočula. Ona bola dôvodom, pre ktorý Charles neprišiel.

Zatočila sa mi z toho hlava. Rukou som nahmatala posteľ, z ktorej som len nedávno vystrelila do vzduchu ako šíp a opäť si sadla. To sa mi snáď sníva.

,,Ja..." zaseknem sa. Nedokázala som viac povedať. Hlas sa mi zasekol niekde v hrdle. Vyschlo mi v ústach.

,,Rozišiel sa so mnou priateľ. Uprostred letiska. Mali sme ísť na spoločnú dovolenku a on si tesne pred odletom zmyslel, že to so mnou skončí. Nechal ma tam zničenú sedieť. Slzy mi tiekli po tvári a ja som sa nevedela ani pohnúť. Neviem, ako dlho som tam takto bola. Potom sa odrazu objavil Charles. Všimol si, že sa niečo deje a chcel vedieť, čo sa stalo. Povedala som mu to a on ma vzal k sebe. Namietala som, pretože mi došlo, že niekam odlieta. Nedal si však povedať. Trval na tom. Povedal mi, že to nie je súrne, že to pár dní počká. Keby som však vedela, že to má namierené za tebou, na tvoj zápas, nikdy by som k tomu nepripustila. Prepáč mi to, Rebecca. Nemala som dovoliť, aby to zašlo tak ďaleko."

Snažila som sa spracovať všetko, čo som sa práve dozvedela. Obe ruky sa mi triasli. Ledva som udržala mobil pri uchu. Záporne som krútila hlavou do oboch strán. Toto nemôže byť pravda. Nechcela som si priznať fakt, že ma môj priateľ takto oklamal.

,,Takže žiadna práca. Žiadne Maranello. Bol celý čas v Monaku. S tebou," poviem pomaly, až sa mi hlas na konci láme.

Dlho je na druhej strane ticho. Až po niekoľkých sekundách započujem Charlottine tiché áno.

Prekliaty klamár.

,,Nič sa medzi nami nestalo, Rebecca, prisahám. Len ma nechcel nechať v ťažkej chvíli samú. To ho samozrejme neospravedlňuje, pretože mal byť s tebou. Predovšetkým ťa nemal takto oklamať. A ja som mala odísť hneď ako som sa dozvedela, čo sa deje. Aj ja som spravila chybu, preto som ti musela zavolať. Už som nedokázala ti takto ubližovať. Potom, čo tu bol tvoj brat..."

,,Pierre bol u Charlesa?" spýtam sa prekvapene.

,,Bol. Tušil, že Charles len klame a prišiel sa o tom presvedčiť sám. Vtedy som si uvedomila, že to musím vziať do vlastných rúk. Ale už je asi neskoro na ospravedlnenie. Zašlo to priďaleko."

,,Vďaka, Charlotte. Vďaka, že si mi zavolala a povedala mi pravdu. Od Charlesa by som sa jej asi nedočkala," poviem, neskrývajúc sklamanie vo svojom hlase.

,,Prosím, daj mu šancu ti to vysvetliť. Poznám ho už roky. Nie je zlý človek, len to niekedy nedomyslí. Miluje ťa. Nechce ťa stratiť."

,,Prečo mi to všetko hovoríš, Charlotte?"

,,Pretože nikto ho nikdy nerobil šťastnejším. Patríte k sebe. A je mi ľúto, že sa toto udialo, že ti kvôli mne klamal. Cítim príšernú vinu a chcem to aspoň takto napraviť. Mojím cieľom nikdy nebolo vás dvoch rozdeliť. Nikdy by som nebola ničoho takého schopná. Dúfam, že mi veríš."