Les

252 6 3
                                    

"Jeess" zakričal môj brat Leo. Je veľmi šťastný lebo mama nám dovolila ísť do lesa pri našom dome. Kedže sme sa sem pred nedávnom prisťahovali v tom lese sme ešte neboli.
"Nech ste do dvoch hodín doma"zakričala nám ešte mama.
Celou cestou som rozmýšľala aké hríby nájdeme.
Už sme asi dobrú pol hodinu v lese a nič.
Nič sme nenašli.
Z domu sme vyšli dosť neskoro a začalo sa stmievať.
Kružime tu a zatiaľ sme nenašli žiadny náznak chodníka po ktorom sme išli.
Dúfam ze nájdeme cestu domov.
Mesiac vychádza na oblohu a my sme stratení v lese a bez hríbov.
Začalo to tu byť fakt strašidelné.
Leo ma chytil za ruku asi na znak toho ze sa bojí.
"Dostaneme sa domov?"spýtal sa ma Leo.
"Jasné že áno" odvetika som mu no aj ja som už o tom začala pochybovať.
Musíš myslieť pozitívne hovorila som si v duchu.
Zrazu som za stromom niečo uvidela.
Nechcela som bežať lebo Leo bol dosť unavený.
Keď sme sa priblížili zmeravela som od hrôzy.
Bola to odrezaná noha človeka.
Rýchlo som Lea odtiahla "Myslím ze tu sme už boli" povedala som mu aby si to nevšimol.
Už bola hlboká noc.
Zrazu sme začuli silný zvuk.
No to si už musel všimnúť aj Leo lebo od zľaknutia poskočil.
Bol to muž s krvou na perách.
Na rukach som mala zimimriavky od strachu.
Približoval sa ku nám pomalým tackavým krokom.
Začala som uvažovať či tá noha nepatrí jemu.
Chytil nás za ruky.
"Pusťte nás" zvrieskla som no on ešte hlbšie zaboril jeho nechty do mojej ruky a usmial sa strašidelným úsmevom ktorý odhaloval jeho krvavé zuby.
Zobral nas do jeho príbytku.
Pred vchodom nás pustil a my sme spadli na zem.
Odomkol dvere a znovu nás chytil a hodil na špinavú podlahu do vnútra.
Automaticky zamkol dvere.
Bolo tu veľa ludských kostí a zápach hniloby.
"Čo od nás chcete?"spýtala som sa ho.
"No mám oveľa viac rokov akoby si každý z vas typol. Ba aj dvojnasobne viac. Alfred Hitler bol môj dávny kamarát. Povedal mi že mysím zabiť každého kto vojde do tohto lesa. Neviem prečo ale musím".
Keď to dopovedal bola som vystrašenejšia ako predtým veď ten psychopat nás chce zabiť!
Zdrapil ma za ruku a odviedol ma do tmavých dverí.
Keď som sa otočila videla som že môj brat je celý bledý od strachu takéto situácie moc dobre nezvláda.
Keď otvoril dvere vošli sme do kúpeľne bola celkom dobre vybavená.
Jedna vaňa sprchovací kút a umývadlo.
"Vyleč sa" prikázal mi.
"Čo prosím?" prekvapene som sa ho spýtala.
"Rob čo ti hovorím inak to bude mať tvoj brat ešte ťahšie."
Keď to dopovedal počuvla som ho. Opatrne som si vyzliekla najprv tričko potom gate neskôr ponožky potom som si rozopla podprsenku a dala si dole nohavičky.
"Vlez do vane" povedal.
A ja som vliezla do napustenej vane.
Keď som sem vošla prisahala by som ze bola prazdna.
Vošla som do ladovej vody a moje telo dostalo malý šok.
Vytiahol lano a priviazal ma k vani a konce uchytil a spúšťače vody.
Nemohla som sa hýbať no mohla som dýchať.
Jedným šmahom vytiahol z vrecka nožík a odrezal mi nohu.
Ani som si to bestihla uvedomiť bola som bez nohy!!
Tá bolesť ach tá bolesť začala som vrieskať bolo to hrozne nezmohla som sa už ani na žiadny zvuk. Iba som bezmocne ležala vo vani. Bola plná krvi. Myslela som že to su posledné sekundy môjho života no neboli. Až teraz ma to napadlo ako sa mu vôbec podarilo odrezať mi nohu vreckovým nožíkom. Niečo mi tu nesedí ale videla som ako moju nohu niekam zobral. Stále cítim neuveriteľnú bolesť vyteká zo mna množstvo krvi no nezomieram. Najhoršie na tom bolo že som sa nemohla pozrieť ako vyzerá moja 'noha'. Kurva pomyslela som si až teraz mi to docvaklo. Predtým ako nás uniesol sme predsa videli nohu. Rodičia nás určite pôjdu hľadať možno nás už hľadajú a zrejme tam dá moju nohu namiesto tej čo tam bola predtým. Musí to byť nejaký rituál.

----Leov pohľad----
Na moju sestru som čakal až príliš dlho. Bol som tak vystrašený nebol som si istý či dokážem teraz vôbec rozprávať. Zrazu sa otočila kľučka no višiel iba muž.
"Kde je moja sestra?" Spýtal som sa ho a bol som dosť prekvapený že som dokázal niečo povedať.
"To ťa nemusí zaujímať" nahnevané mi odvrkol.
Kedže do lesa prišli nový návštevníci vybavím to s tebou rýchlo.
Vtedy mi to došlo určite to budú moji rodičia.
"Choď" povedal a otvoril dvere.
Nemohol som tomu uveriť neviem co bolo lepšie že ma zabije on alebo že ma nechá ísť uprostred noci do lesa kde hovno vidím.
Vykročil som doprava a asi po 5 minútach som začul zavýjaníe vlkov.
No z bohom čo som komu urobil pomyslel som si. Rozbehol som sa lebo mi bola zima a aspoň sa trochu zahrejem. Zrazu som za sebou počul suchotanie lístím. Z ničoho nič po mne nieco skočilo nebol som si istý či to bol vlk. Znovu vydal ten zvuk. Asi si už idú po mňa.

Dúfam ze sa vám páčil moj prvý príbeh.

Write by:
-Linduš

Jednodielovky +13 [HOROR]Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora