Keď sme boli malí
Nemali sme vlastne názory,
Aj keď sme ich za vlastné považovali.
Otvárali sme naše gágory
Tak ako sme videli robiť iných:
Rodičov, učiteľov či tety,
Konali sme podľa vzoru blížnych,
čo boli s nami spätý.
Učili nás robiť všetko čo vieme,
A to tak, že sme po nich najprv opakovali.
Už si veľký, potenciál v tebe drieme.
Tvoja jedinečnosť nech zažiari.
Teraz si dospelý človek, môj brat.
Výtvor si svoj vlastný názor,
Nech to nie je plagiát.
A potom aby s teba bol nedajbože diktátor
Čo si vezme požičaný megafón,
A bude trúbiť niečo čo za vlastné pokladá.
Tak nepochyť ten hnusný žargón
Ktorí dnes tak do módy zapadá.
