Môj majster raz povedal

Poďakovanie

Spomínam si mnoho starších ľudí, ktorý obdivovali moje názory, moje "revolučné" myšlienky, môj štýl reči. Spomínam si mnoho ľudí ktorý z nimi a so mnov nesúhlasili a nikdy súhlasiť nebudú. Vďaka vám všetkým som dnes tam kde som, vďaka vaším skúsenostiam, postrehom a dobrých rád ako aj chybám. Každy ma niečo málo naučil a ja toto učenie posúvam ďalej, tomu jednému, čitateľovi ktorý sa možno cíti sám, s hlavou plnou myšlienok ktoré sa hambi vykričať do sveta. Nikdy sa nehambite za seba, za to nad čím premýšľate alebo čo práve mate v hlave. Lebo málo s toho je skutočne vaše. Vždy sa učíme od druhých a málo kedy učíme skutočne mi. Preto v dnešnom svete chýba pokora, cit a ticho srdca. Moji učitelia neboli najlepší, najžiadanejší alebo najobľúbenejší. Práve kvoli svojej pokore, boli opovrhovanymi, kvoli svojmu citu, boli označený za slabochov a kvoli tichosti srdca boli za hlupákov. No oni len mľčky čakali, kým sa objavy ten pravý, komu to môžu z ľahkým svedomím povedať. Spomeňte si úprimne, koľko problémov ste vyriešili s ťažkým, horkým alebo skľucenym srdcom? Koľko s tých takzvaných problémov museli za vás riešiť ostatný, ktorý mali akurát "chladnú hlavu"? Život sa bez problémov, starostí, kríz, hádok skrátka nezaobíde. Potrebujeme ich na to, aby sme sa mohli ich riešením, rozvíjať k lepším verziám svojho vlastného ja. Pamätajte si že "iba hlupák sa učí na svojích chybách, múdry sa učí na chybách druhých.