Na každom rohu číha nebezpečenstvo (dráma)

4. kapitola: Neznámy muž

Ten muž ktorého som videla von bol môj otec. Neverila som vlastným očiam že sa po mňa vrátil. Teda iba mi to hovoril ale ja som s ním ísť nechcela. Aj preto že som mala podozrenie že to on zabil mamu. Prišla s ním aj nejaká žena. Vyzerala veľmi smutne a tak som sa jej opýtala či je v poriadku. Povedala že áno a že ďakuje za opýtanie. Ale aj tak bola nejaká divná. Stále hľadela do zeme a keď sa k nej otec otočil schúlila sa akoby sa ho bála. Vedela som že ju musím dostať z otcovej kontroly a tak som sa rozhodla že s otcom pôjdem. Sky ma najprv varoval ale ja som ho len pobozkala a povedala že všetko bude v poriadku. On mi do ucha zašepkal: "Neboj sa prídem po teba, nedovolím aby ti niečo urobil." V tom ma otec zchytil a nastúpili sme do auta.
Bola to veľká čierna dodávka a zdalo sa mi podozrivé ako sa snažil zo mňa dostať čo najviac informácií, aj keď zo mňa skoro nič nedostal. Keď mi dal priestor sa ho niečo opýtať padla jeho očakávaná otázka. "Kto je ten neznámy muž čo ma stále sleduje?" opýtala som sa. On mi odpovedal síce nie priamo ale vedela som že to bol on. "Chcel som ťa ochraňovať" povedal. "A preto si musel ublížiť Skyovi?" On sa len na mňa pozrel s tým jeho strašidelný úsmevom a pokračovali sme ďalej. Ako sme tak išli zastali sme na diaľnici. Došiel nám benzín a kým si otec vyšiel zavolať von povedala som jeho žene že ju ochránim. Ona sa len usmiala a povedala. "Ďakujem ti za všetko ale on ma berie všade len aby som nedrhla."  Vtom sa otec vrátil. Vyzeral veľmi nahnevane a vedela som že niečo nie je v poriadku. Medzitým sa mi Sky pokúšal zavolať ale akonáhle to uvidel otec zobral mi ten telefón a zrušil hovor. Otec si myslí že sa ho po tomto budem ešte báť ale ja som odvážna a nevystraší ma len tak. Opýtala som sa či nemôžem nachvíľu otvoriť okno keďže mi bolo dosť zle. On povolil a ja som celou cestou rozhadzovala polámané tyčinky len aby nás niekto našiel. Na koniec našej cesty mi zaviazal oči. Ja som sa síce bránila no aj tak sa mu to nejako podarilo. Zobral moje ruky a doviedol ma do nejakej neznámej budovy. Tam ma posadil na stoličku a povedal že toto bude moja izba. Bola strašidelná. Všade samé kresby a hlavne priklincované okná aby sa nedali otvoriť. Zobral mi všetky veci ktorými som mohla nejako uniknúť a dokonca aj mobil. Nechal mi tu len jednu malú knižku no netušil že vďaka nej sa práve dostanem von.