Bakugo x y/n (story of love and secrets)

3 kapitola- Ja a Bakusquad

Ráno som sa zobudila na pípanie mobilu. Bol to budík na 6:15 a škola mi začína o 7:00. Musela som si švyhnúť. Obliekla som sa, urobila rannú hygienu a išla do kuchyne. V kuchyni nebol nikto len položený list na stole od rodičov, ktorý obsahoval toto: "Y/n budeš asi týždeň sama doma. Máme s mamou dôležitú misiu. Tvoja sestra je v nemocnici lebo sa jej zhoršila choroba. Uži si týždeň v škole! S láskou otec :)". Veľmi som sa potešila že budem sama doma. Ešte sa mi to nestalo. Naraňajkovala som sa a išla do školy.

Po ceste do školy som mala pocit že ma niekto sleduje. Keď som sa otočila uvidela som zelenovlasého chlapca z mojej triedy, ktorý sa volal sa Izuku Midoriya. „Ahoj Y/n! Nevedel som že bývaš tak blízko?" povedal Izuku. „Čau Izuku! Hej no bývam v tamtom dome" povedala som a celkom sme sa skamarátili. Išli sme spolu do školy a rozprávali sa väčšinou o mojich schopnostiach kým sme neprišli ku škole. Izukua si odtiahla Uraraka ktorá sa so mnou najprv zoznámila a budem úprimná že je to fajn baba. „ BAF!!!" vybafla na mňa Mina z poza rohu budovy. „Boha Krista Mina! Vieš ako som sa zľakla!" zvrieskla som na ňu ale obe sme sa hneď začali váľať od smiechu. O chvíľu k nám prišli Sero Denki Kirishima a s nimi aj Bakugo. „Nazdar Y/n! Povedal Kiri ktorý na nás nechápavo pozeral. „Čaute chalani!" povedala som so smiechom a s Minou sme sa začali navzájom upokojovať. Keď sme vstali zo zeme ozval sa Sero:„Y/n mali sme všetci namierené za tebou aj s Minou kým nám nezdrhla" Ja som len na neho nechápavo civela že na čo išli za mnou no hneď na to dodala Mina:„ Chceme ťa do Bakusquadu Y/n!" „A to je akože čo prosím ťa?" nechápavo som sa opýtala. „ To je taký náš "gang" dá sa povedať. Sme v ňom ja Kirishima Mina Sero a Bakugo. A chceli sme aby si sa k nám pridala Y/n!" povedal milo Denki. „To fakt?! Dikec ľudia!" povedala som s úsmevom no potom som povedala „ Snáď ti to nevadí Bakugo?" povedala som s úsmevom „A prečo by mi to malo kurva vadiť?! Je mi to jedno!" povedal Bakugo s hnevom v očiach a odišiel do vnútra školy. Bolo mi smutno že má zrejme nemá rád a Mina si toho všimla. „Nebuť smutná! Taký je stále ale prišiel mi ešte celkom láskavý... chová sa oveľa horšie." povedala Mina a mňa to trochu upokojilo.

Prišli sme do triedy kde nás už čakal pán Aizawa a začalo sa vyučovanie. Opäť sme boli len v triedach, takže to bola nuda. Bakugo ma celé hodiny pichal s ceruzou do chrbta. Neskutočne ma to štvalo a chcela som mu niečo zanadávať ale nechcela som mať znova problém od pána Aizawa takže som to len trpela kým neskončilo vyučovanie.

Po vyučovaní sme sa s Minou stretli pred školou a išli sme do mesta. Po ceste sme stretli aj zbytok "gangu" ktorý skončili skôr lebo ja a Mina sme ešte boli v školskej knižnici. Bakugo sa na mňa pozrel a provkatívne sa usmial. Mierne som sa začala červenať ale len som prevrátila očami. Išli sme do obchodného centra, ktoré je na druhom konci mesta a preto sme to vzali busom. V buse neviem z akého sprosteho dôvodu sme sedeli takto. Denki a Sero, Kirishima a Mina, Bakugo a ja. Sadla som si k oknu aby mi nebolo zle a išli sme. O chvíľu som počula veľmi čudný zvuk za mnou. Otočila som sa a videla som Minu a Kiriho ako sa boskavali. Bola som za Minu rada ale bolo mi z toho do smiechu. Bakugo sa tiež otočil a potichu sme sa začali smiať. Keď bus vošiel do zákruty omylom som sa oprela o Bakuga. Zčervenala som ako paradajka a on si to všimol, takže sa začal červenať aj on. Hneď som sa ale odtrhla od jeho ramena a pritiskla som sa k oknu. Bol to veľmi divný pocit. *čo to do frasa-* povedala som keď zrazu položil jeho ruku na moje stehno. Nebudem klamať. Cítila som sa príjemne ale za boha som nevedela prečo. Bol to taký zvláštny pocit. „Čo je?" povedala som. „Nič mi nie je... vadí ti to?" opýtal sa ma Bakugo. „Nie....ani nie." povedala som s úsmevom a nechala som sa unášať tým zvláštnym pocitom.

Pokračovanie nabudúce<3