2 kapitola- Poškola udobrenia

23 2 0
                                    

Po obednej prestávke som prišla do mojej triedy, kde som mala poškolu. Otvorila som dvere a vošla dnu. Nikto tam nebol až na Učiteľa Aizawa.*Bakugo sa na to asi vykašľal* povedala som si.„ Ahoj Y/n, potrebujem sa s tebou porozprávať kým nepríde Bakugo. Musel ísť na ošetrovňu." prihovoril sa mi pán Aizawa. „ Dobrý deň pán učiteľ, chcem sa vám ospravedlniť." povedala som s trochu poníženým hlasom. To čo povedal ďalej ma celkom nasralo ale nemala som na výber.„*povzdych* Y/n, viem že si dobré dievča. Ak mi sľúbiš že sa s Bakugom udobríš, tvojím rodičom nepoviem že si bola po škole." Súhlasila som. Čo iné som mala robiť? Nechcelo sa mi tam vyjednávať s tým kreténom ale čo sa dá robiť. „Fajn choď si sadnúť na miesto. Ja hneď prídem. Máme poradu s riaditeľom." povedal pán Aizawa a odišiel. Sadla som si teda na svoje miesto a začala kresliť.

Po chvíli prišiel Bakugo a sadol si za mňa do svojej lavice. Bola som ticho lebo som nevedela ako mám s ním začať konverzáciu, no aj tak som sa ozvala. „ Hej, sorry že som ťa takto napadla, proste som sa neovláda." povedala som no on bol stále ticho.„ Boha ja sa ti tu chcem ospravedlniť a ty mi nepovieš ani slovo?! Choď do riti!" zarazila som sa. Ešte som to zhoršila a v jeho červených očiach som videla že ma asi zabije. Presne ako mi povedal Kirishima.Radšej som sa otočila do predu a bola ticho. No o chvíľu sa postavil, prišiel pred moju lavicu a buchol svojími silnými rukami po mojej lavici. Civel na mňa ako nejaké mäsožravé zviera ktoré pozerá na svoju potravu. Začala som sa báť ale nedala som to najavo. Musím uznať že jeho oči boli veľmi pekné. Červené ako lesklé rubíny a vlasy mal ako čerstvá pšenica ktorá sa sušila na slnku. Bol tak blízko pri mojej tvári že som sa musela začať červenať. Keď si uvedomil že je blízko, odtiahol sa a povedal:„ S kým si myslíš že sa rozprávaš ha?! Čo si akože o sebe myslíš? Len preto že si z rodiny pro hrdinov neznamená že si na mňa budeš dovoľovať!" chvíľu bol ticho no potom dodal: „ No.... musím povedať že si prvá čo sa mi postavila keď som ťa strapňoval." povedal Bakugo a mierne sa usmial. „ No ja som celkom výbušná keď si na mňa niekto dovoľuje haha" „Hej všimol som si...tak sorry že som sa ti vysmieval" povedal Bakugo a ja som sa , samozrejme, mu tiež ospravedlňila.

Po chvíli prišiel Aizawa a povedal nám, že môžeme ísť domov. Keď som bola pred školou a chystala sa ísť domov zastavil ma Bakugo: „Hej, ako ideš domov?" „Príde po mňa otec... Prečo? Bojíš sa o mňa?" rozosmiala som sa. Bakugo sa začervenal a začal sa vyhovárať že nechce aby sme išli tým istým smerom a to ma rozosmialo ešte viac .

Keď som prišla domov, nestalo sa nič nové. Rodičia pozerali nejaký film a volali ma aby som sa k ním pridala ale ja som odmietla. Išla som do sestrinej izby pozrieť sa ako je na tom ale spala. Tak som išla do svojej izby a zaspala som okamžite.

Pokračovanie na budúce<3

Bakugo x y/n (story of love and secrets)Where stories live. Discover now