[BSDOC] Can't See In The Dark (SK)

Kapitola 12 - Niektorých ľudí nemožno zachrániť

 „Ten hlupák," zamručal Kunikida s ťažkým povzdychom, len čo sa objavil v kancelárii. Zložil si okuliare a vyčerpane si pošúchal oči.

Michiko zvedavo vzhliadla od svojho notebooku. „Hlupák? Kto?" opýtala sa s nachýlenou hlavou. Párkrát zamrkala.

„Atsushi, kto iný? Do pekla s jeho nutkaním každého zachraňovať," odvetil a sadol si na stoličku. Automaticky si pred seba potiahol novú hŕstku dokumentov, ktoré sa za jeho neprítomnosti nakopili na stole. Jeden z nich otvoril a začítal sa, no obočie mal naďalej zvraštené v zamračenej grimase. „Niektorých ľudí jednoducho nie je možné zachrániť. Mal by si to uvedomiť skôr, než bude neskoro. Snáď urobí správnu vec."

„A čo je tá správna vec?" Michiko nadvihla obočie.

Dnešný deň nebol práve najlepší. Postupne sa kazila jedna vec za druhou a práce len pribúdalo. Okrem toho, že od rána nepočuli žiadnu správu od Dazaia, sa Yosano s Atsushim stali terčom útoku dvoch členov Prístavnej Mafie. Jeden z útočníkov napokon skončil u nich na ošetrovni. Išlo o mladé dievča, ktoré zrejme nemalo ani pätnásť rokov. Volala sa Kyouka. Podľa toho, čo sa Michiko podarilo zachytiť, to bola nájomná vrahyňa, ktorá mala na konte tridsaťpäť obetí. Atsushi však spomenul, že jej schopnosť bola ovládaná cez mobilný telefón. Z toho mohlo vyplývať, že ju Prístavná Mafia k zabíjaniu nútila.

Z jednej strany chápala Kunikidovu zlú náladu a to, čo naznačoval, ale nemohla si pomôcť. Sama dobre vedela, aké je to žiť ako bábka, ktorú ovládajú. Dýchať a konať len na základe toho, čo jej niekto prikáže. Báť sa, že ak neposlúchne, odvrhnú ju. Michiko možno dosiaľ nikoho nezabila, ale tiež nebola práve nevinná. Aj napriek tomu sa však našli ľudia, ktorí jej dali druhú šancu, nech to miestami bolo akokoľvek náročné. Nezaslúžila by si preto druhú šancu aj Kyouka?

„Vydať ju polícii." Kunikidov hlas znel prísne, ako vždy. Prečítaný papier položil stranou a vzal do ruky ďalší. „Ale dosť o tom. Ako sme na tom s tou prácou osobného strážcu ministerstva? Nejaký pokrok?"

Michiko na moment stuhla a pomaly pregúľala očami naspäť k svojej obrazovke monitoru. Odkedy sa vrátila, celú dobu sa snažila nájsť akúkoľvek stopu po Dazaiovi a na ten prípad úplne zabudla. To mu ale nemohla povedať. „Um... zatiaľ nie," zatiahla.

Kunikida si povzdychol. „Jasné, že nie. Tých dokumentov je toľko, že len prečítať ich všetky nám zaberie najmenej pár hodín. Dobre, Ishihara, pokračuj v práci a keby si mala akékoľvek otázky, daj mi vedieť."

„I-Iste." Michiko sa kŕčovito usmiala. Pritiahla si dokumenty k spomenutému prípadu a s istou neochotou ich otvorila. Toľko k jej vlastnému pátraniu.

Náhle do kancelárie vtrhol zadýchaný Tanizaki s doširoka roztvorenými očami. V jednej ruke kŕčovito zvieral zápisník s poznámkami.

„Uniesli Atsushiho-kun!" vyhŕkol.

„Čože?!" Michiko vyskočila zo stoličky. „Ako myslíš, že ho uniesli?"

Na pleci jej pristála ruka. Prekvapene pozrela na Kunikidu, ktorý ju s ľadovým pokojom prikoval na mieste a odfrkol si. „Tsk, teraz? Prípad, ktorý sme dnes zobrali, už takto prevrátil celú organizáciu hore nohami. Nemáme voľnú kapacitu, aby sme ho teraz mohli ísť hľadať. Vieš, kam sa podel?"

Mladík otočil stránku vo svojom zápisníku a sústredene zvraštil obočie. „Podľa svedka... ho napadli za denného svetla a hodili do nákladiaku. Kam potom išli je dosiaľ neznáme."

Kunikida si povzdychol. „To nie je dobré. Majú množstvo pašeráckych ciest. Mohli ho zobrať kamkoľvek."

„Beztak mu musíme pomôcť, než..."