[BSDOC] Can't See In The Dark (SK)

Kapitola 15 - Archívy

 Michiko nikdy nebola tak vďačná, že dokáže chodiť. Po pár minútach, čo ju Dazai niesol na chrbte, sa jej prekvapivo rýchlo vrátila sila do nôh a prinútila ho, aby ju zložil. Odvtedy bol pre ňu priam nadľudský výkon pozrieť sa naňho. Jej tvár uprostred ponurej chodby svietila ako maják, srdce pumpovalo ako o život a miesta, kde sa jej dotýkali jeho dlane, ju pálili, akoby jej odzadu k stehnám niekto prikladal žeravé uhlie. Z toho dôvodu kráčala asi dva metre pred ním a bludiskom chodieb postupovala len na základe toho, ako ju navigoval jeho hlas.

Vedela, že bolo hlúpe správať sa takto. Dazai bol známy milovník žien a všetko, čo robil, preňho bola len hra. Uvedomovala si to. A predsa sa za poslednú polhodinu jeho pričinením ocitla v rozpakoch toľkokrát, že to ani nedokázala spočítať! Jej srdce už len pri tej spomienke búšilo tak silno, až mala pocit, že každú chvíľu exploduje. Dazaiov spôsob zábavy bol pre ňu až príliš nefér.

Z myšlienok ju vytrhol pevný stisk na zápästí, ktorý ju prikoval na mieste. Pôvodne mala v pláne vyšklbnúť sa a naďalej si od neho udržiavať bezpečný odstup, no keď si uvedomila situáciu, stuhla. Stena tu končila a chodba sa rozostupovala do dvoch uličiek – jednej vedúcej rovno, kam mali namierené, a druhej vľavo. Špička jej topánky zľahka vytŕčala spoza rohu.

Cúvla o krok vzad a natisla sa chrbtom k stene. Opatrne nahliadla do otvoreného priestoru a zamračila sa na chrbát vysokého muža v obleku, ktorý stál len pár metrov od nej. V uchu mal zastrčenú vysielačku, na očiach nasadené slnečné okuliare s čiernym rámom. Jeho ruky podopierali samopal rovnakej výroby ako tie, ktoré pred pár dňami vypálili diery do stien ich kancelárie, a pohľad, pevný a sústredený, upieral na druhý koniec chodby, ktorú strážil.

Michiko by prisahala, že väčšina agentov vyzerala, akoby boli naklonovaní. Pokiaľ nešlo o Chuuyu a jemu podobné indivíduá, len sťažka by ich dokázala rozlíšiť. Keď bola menšia, často vídala takéto postavy v špionážnych filmoch alebo priamo pri svojej práci. Spočiatku pre ňu boli fascinujúci. Boli to predsa agenti v oblekoch, s cool okuliarmi a vybavením. Avšak ako dospievala, len sťažka ju stret s niekdajšími idolmi nadchol. V praxi ani jeden z nich nebol natoľko schopný, aby ju zahliadol a už vôbec chytil, hoc im mnohokrát kradla priamo pod nosom. Priala si, aby ju niekto vyzval. Aspoň jediný človek, ktorý by jej dal trocha zabrať.

No také veci sa diali len vo filmoch. Jej rešpekt veľmi rýchlo zmenil na číre pohŕdanie. Jednoducho bola príliš dobrá.

Zrazu sa jej vedľa hlavy oprela dlaň a Dazai sa postavil rovno pred ňu, aby sám zanalyzoval situáciu. Jej srdce sa rozbúchalo závratnou rýchlosťou. Cítila, ako jej páľava prechádza celou tvárou až k ušiam. Z hrdla sa jej dralo frustrované kvílenie a musela si veľmi hrýzť do pery, aby ho utlmila. Na jazyku prevalila kovovú pachuť krvi.

Nedokázala sa mu pozrieť do tváre, ba čo viac, jej telo zrazu bolo podobne ochromené, ako keď čelila Chuuyovi. A predsa len to bolo v mnohom odlišné. Pohľad držala rovno, zakotvený na obväze na jeho krku, no vzápätí jej padol na jeho hruď. Jej prsty sa inštinktívne pohli, akoby sa chystali prebehnúť po klávesách klavíra a v hlave jej skrsla myšlienka: Ak by sa dotkla jeho hrude, cítila by tlkot jeho srdca? Aké by to bolo? Búšilo by rovnako rýchlo ako to jej? Dokázala by podľa toho určiť, čo sama cíti? Či je to normálne? Alebo by ju to ešte väčšmi zmiatlo?

„Vyzerá to, že už sme blízko. Stačí prejsť tieto tri metre a budeme pri archívoch," usúdil mladík.

Michiko pomaly prikývla. Prsty oboch rúk skrútila do pästí a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla, kým sa jej podarilo rozohnať rozpaky a konečne sa pozrieť do jeho tváre. Nevydržalo to však dlho, než záhlavím trochu silnejšie ťukla do steny a prekrútila očami k agentovi, ktorý podľa všetkého predstavoval ich poslednú prekážku.