Červého zóna (píše sa)

1.Kapitola

Deň Z sa neodvratne blížil. Jeho približovanie a napätie vo vzduchu som cítila už týždne pred očakávaným dátumom. Napätie okolo všetkých, ktorých sa dotýkal. Napätie v každej jednej bunke vášho tela. Nič sa však nevyrovnalo poslednej noci pred ním.

„Čo ak dostanem niečo veľmi zlé?” pošepla som Charlie uprostred noci.

„Nemôže to byť horšie než mama, ver mi,” zasmiala sa,no ani snaha o odľahčenie našej momentálnej situácie nedokázala skryť obavy v jej hlase.

Hoci sme boli dvojičky a vzhľadom sme sa ponášali, boli sme odlišné. Charlie sa snažila brať veci s nadhľadom. Bola odvážna, no impulzívna. Riadila sa srdcom,nech to znamenalo akékoľvek následky. Ja som bola jej pravý opak. Nových vecí som sa desila. Vždy som uprednostnila používanie mozgu a zdravého sedliackeho rozumu pred mojimi pocitmi.

Zajtra však nebude záležať na tom či sme odlišné alebo nie. Systém nerobí rozdiely. Hrá podľa pravidiel. Nie pre každého sú však rovnako fér.

„ Čo ak ja dostanem niečo veľmi zlé?” ozvalo sa do ticha.

„Nemôže to byť horšie než mama, ver mi,” zopakovala som jej slová, čím som si vyslúžila vlnu srdečného smiechu.

„Myslíš si že dostaneme rovnaké dary?”

Mykla som plecami, hoci to nemala možnosť vidieť. Pravda bola, že som odpoveď nepoznala. Nikto ju nepoznal. Jej otázka vo mne však napriek tomu vyvolala vlnu nervozity. Bola otázkou ktorá nám nemohla byť zodpovedaná. Svoje dary si musel každý nechať pre seba. Dozvedieť sa o nich a komunikovať o tejto téme mohla iba najbližšia rodina. Za ňu sa považovali ľudia žijúci v jednej domácnosti. O svojich daroch vedeli iba najbližší. Nie vždy to boli práve dary, hoci sme ich tak museli nazývať. To či dvojičky dostali dary rovnaké vedeli iba rodiny,čo si tým už prešli.

Ako jediný zo siedmich svetov sme museli prechádzať čímsi podobným. Aviari ovládali živle a prírodu. Ich planéta prosperovala a mali v nej tie najmagickejšie zvery zo všetkých. Triary dokázali lietať a povrávalo sa,že každý z nich predstavuje podobu iného vtáka. Cybertici mali v hlave zabudované počítače. Ich planéty ovplývali technologickým vývojom a možnosťami ako teleportácia či kyberpohony. Meridi dokázali prežívať pod vodou. Podľa legiend žijú v najčistejších moriach siedmich svetov medzi morskými tvormi a mušľami.  Triari menili svoju podobu podľa uváženia a potreby. Nemali zver ani vtáky ,boli nimi. Posledná planétka upadla do zabudnutia. Červená zóna. Iba nás ovplyvňoval systém a pravidlá.

Po rozdelení Zeme na sedem kúskov sme sa všetci museli naučiť prežiť. Naša planéta sa stala najmenej ovplyvnenou novými podmienkami ktorým sa civilizácie na iných kúskoch museli prispôsobiť. No stali sme sa i najmenej rozvinutejšími. Zatiaľ čo vývin na ostatných výrazne pokročil,my sme sa vrátili v čase. Oni prosperovali.  Prispôsobili sa natoľko, až sa z nich stali celkom iné druhy.

Ostatné druhy sa však učili svoju moc ovládať už od narodenia. Mali svojich učiteľov, mentorov,ktorý ich učili mať svoju moc a dary pod kontrolou. Nám ju systém pridelil v deň našich pätnástych narodenín. Dary sa mohli líšiť. Pôvodne vznikli umelo z úmyslom vyrovnať sa iným rasám počas vojny na Delte. Moc vám bola do krvi pridelená už pri narodení a po dovršení veku vám systém automaticky zapol jej fungovanie. Nemali sme učiteľov ako iný, ani návod k tomu čo naša moc znamená, alebo ako ju ovládať. Bola iba umelou súčasťou tohto sveta ktorá k nám nepatrila, v prípade núdze. Boli sme vojakmi bez kontroly v prípade ďaľšieho zlyhania.

Matke bola pridelená moc Medúzy, ktorá vás po uzretí jej očí premenila na kameň. Výborná zbraň? Nepochybne áno. Praktická do života? Ani náhodou. Hoci mala byť darom, stala sa našou kliatbou. Nedopatrením nás pripravila o otca.

Vo väčšine prípadov dary predstavujú prekliatie. Aidenov dar bol nezvyčajný rovnako ako matkin. Bol obdarený schopnosťou vidieť do hlavy a myšlienok iným, avšak musel obetovať vlastnosť klamať.

Ľudstvo sa delilo do dvoch skupín. Boli tu tí, čo dary oslavovali a nevedeli sa dočkať dňa ich aktivácie. A potom tu boli tí, čo by sa mu najradšej vyhli. Každý dar niečo stojí. A ja sa desím momentu keď zistím, čo ma bude stáť môj.