Nikto by som nedúfal, že by to takto mohlo skončiť a som rád, že to skončilo . Človek, keď spozná spriaznenú dušu tak je to najlepší okamih v jeho živote. Je to niečo čo mu zmení celý život . Ako mne, keď som si svoju spriaznenú dušu . A ako som ju lepšie tak sa mi môj život zmenil k. Nie, že by predtým nebolo super to nie ale teraz je to oveľa lepšie . A som za to šťastný.
Tak teraz prežívam desať najkrajších dní vo svojom živote. Po toľkých rokoch som si zobral lásku môjho života. Ani som v to nedúfal, že si raz niekoho vezmem. No akurát sa obliekam do svadobných šiat. Ako som sa obliekal niekto zaklopal na dvere. „Ďalej". Otvorili sa dvere av nich sa objavil Tanjiro. Usmial som sa na neho. Vošiel dovnútra. Ako sa cítiš? Hmm dobre povedal som nervózne. Cítim, že si nervózny to je normálne. Ako som len trochu nervózny. Ja viem a je to v poriadku všetko bude dobre áno. Áno prikývol som. Tanjiro mi pomohol so šatami. Už keď som bol oblečený tak som si narovnal ozdoby na šatách. Mohol som vyraziť. Ako som vyšiel z izby tak som išiel dolu schodmi smerom na verandu. Všade na okolo boli ozdoby z rôznych kvetov, biele stuhy, na ktorých bola ďalšia ružová stuha. Všetko bolo tak krásne. Nemohol som tomu uveriť. Keď som vyšiel von bolo to tak nádherné, že som skoro odpadol. Vyzeralo to tam tak ako som si vždy predstavoval. Nebolo to nič veľké ani malé proste taká jednoduchá svadba. Vonku to vyzeralo tak, že po zemi boli lupene a sviečky, stoličky boli umiestnené po stranách tak, aby vytvárali chodníček. A vpredu bola obrovská slávobrána obklopená kvietkami a bola omotaná veľkou ružovou stuhou. Všetko bolo ladené do bielo-ružovej farby. Všetko som nechal na pani Kanae Kocho a slečnu Mitsuri Kanroji. A musím povedať, že odviedli naozaj skvelú prácu. Páči sa mi všetko čo spravili. Ako som čakal kým sa môžem presunúť k slávobráne tak ku mne prišiel pán Kagayo. ˝Dobrý deň pán. Dobrý Zenitsu˝. Ako sa cítite Zenitsu? Tak som trochu nervózny nikdy som nedúfal, že si niekoho nájdem nie to, že si ho zoberiem. Tak budúcnosť sa nedá predvídať. Nikdy nevieš čo sa stane pozajtra ani čo sa stane zajtra za rok. Teraz sa Zenitsu sústreď na prítomnosť. Dneska máš ten najkrajší deň tak si ho na plno uži. Áno pane. Povedal som s úsmevom. Panel? Áno? Chcel by som Vám poďakovať za to, že všetko čo ste pre nás prijali, že ste nás prijali. Naozaj Vám ďakujem veľmi pekne. Nikdy by som nedúfal, že by nás niekto prijal. Vieš niektorí ľudia takí nie sú niektorí by Vás za to osočovali ale ja taký nie som, že Tengen Uzui je po dlhej dobe šťastný nikdy som ho takého. Robíš ho šťastným. Áno to aj on mňa robí šťastným. Usmial sa pán Kagayo a pozrel na mňa. Ešte chvíľu sme sa rozprávali. A po chvíľke prišla ku mne pani Kanea Kocho a povedala ,,už je čas ísť˝. Usmial som sa na ňu a spoločne s pánom Kagayom, ktorý ma prevádzkoval k oltáru. Ako sme tak išli tak začali hrať na hudobných nástrojoch. A ako sme sa blížili tak všetci hostia vstali a pozerali na mňa. Bolo mi to trochu keby niečo na mňa bolo zlé ale povedal som si, že sa musím pozerať dopredu na toho najhlavnejšieho človeka pod slnkom. A hneď som sa pozrel pred seba tak som bol ohorený. Uvidel som Tengen Uzuiho ako tam stojí ako úsmev sa na mňa pozerá. Mal na seba čierne sako bielu košeľu motýlika a čierne nohavice, ktoré sa k sebe pasovalo a mal aj doplnky,ktoré ladili k jeho účesu. A vlasy mal tak, že spredu mal až dozadu urobené vrkoče, ktoré sa vzadu spájali. Vyzeralo to tak krásne. Pristalo mu to. Ako som bol už pri ňom tak nám pán zobral obom ruky spojil ich a povedal nám ˝Nech ste šťastný˝. Obidvaja sme sa usmiali. Potom sa pán usmial a išiel si sadnúť na svoje miesto. My sme sa otočili smerom ku kňazovi. ˝Dnes sme sa tu zišli, aby sme spojili dvoch ľudí.˝ ˝A to pána Zenitsua Agatsumu a pána Tengena Uzuiho˝. Rozhodli sa uzavrieť manželstvo. A teraz sa rozhodli prijať vieru. Preto sa vás pýtam ako Boh cirkvi : ˝Je vaše rozhodnutie slobodné a úprimné.˝
Z: ÁNO
T: ÁNO
K: Agatsuma a Tengen, ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život?
