Only one signature... 3

8. - urobil si dobre

„Ehm, čo tu robí Karin?" opýtala sa Emylia keď nám otvorila dvere.

Mihalnice mala vlhké od sĺz, oči červené a ruky sa jej jemne triasli.

„Na Harrym mi záleží rovnako ako vám. Chcem pomôcť a byť tu preňho." ozvala som sa za seba.

„Ako vôbec vie, že sa niečo deje?" opýtala sa znova môjho otca, ale vpustila nás dnu.

„Nevedel som, že počúva, jedla pri mne a potom sa narvala ku mne do auta."

„Dobre. Karin, počula si všetko?" opýtala sa ma a pomaly si sadla za stôl v kuchyni. Prikývla som jej.

„Ale prečo sa to deje?" opýtali sme sa jej naraz.

„Prepáčte, ale ešte nie je nikto v stave, aby o tom mohol niečo povedať. V skratke je Harry asi závislí na liekoch." začala si okusovať necht pri rozprávaní.

„A viete kde je?" opýtala som sa jej.

„V izbe a spí. Joe je s ním a snaží sa nájsť ostatok liekov. Pravdepodobne si ich schoval aby pre ne nemusel chodiť dole."

„Dobre, ale čo máme teraz robiť my?" opýtal sa jej otec. Prešiel cez stôl a ruku si položil na jej rameno, aby ju aspoň trochu utíšil.

„Počkaj naňho. Potrebuje pomôcť, musí sa rozhodnúť čo budeme s Harrym robiť. Obávam sa, že ja nedokážem ani rozmýšľať, preto radšej zavolal tebe." Priznala a rukami si prešla po tvári.

„Mám ich." vybehol spoza rohu Joe s tabletkami v rukách.

„Čau, dobre, že si tu. Čo tu robí Karin?" opýtal sa ho hneď potom, čo sa objali.

„Nerieš ju Joe. Vybav si s ním to, čo potrebuješ a pôjdu domov." povzdychla si Emylia a hlavu si oprela o ruku.

„Môžem ísť za Harrym?" skočila som im do reči.

„Teraz áno, ale ak sa preberie choď radšej preč. Mohol by ti ublížiť." upozornil ma Joe.

Samozrejme, že ostanem s ním. Ani by ma nehlo keby sa zobudil.
Vliezla som mu do izby. Bola tam tma ako v hrobe. Videla som ako jeho telo ležalo na posteli. Oblečené nemal nič, len boxerky. Čierne závesy som mu nechala zatiahnuté, ale otvorila som okná.
Moje oči si už zvykli na tmu a videla som o dosť jasnejšie.
Sadla som si k nemu na posteľ. Ruku som položila na jeho biceps. Jemne som po jeho koži prechádzala prstom, sledovala som jeho tvár. Každý jeden centimeter sa mi vrýval do pamäti.

Po chvíľkovom premýšľaní o tom, čo mám robiť, som si k nemu priľahla. Perinu, ktorou sa už zakrýval, som odkryla. Jednou rukou som ho chytila okolo hrude a nohu si položila na jeho brucho. Pritúlila som sa k jeho telu a nechala sa napĺňať teplom, ktoré sa udržiavalo pod perinou. Rukou som mu prechádzala po bruchu a hrudi. A s hlavou položenou na jeho ramene som zaspala.

HARRY'S POV

Cítil som bolesť. Silnú, ktorá má aj zobudila.
Prekvapivo to nebola len psychická ale aj fyzická. Moje pravé rameno som si ani necítil.
Oči som nechcene otvoril.
Svetlé vlasy. Bolo to prvé čo som videl.
Karinina hlava mi spôsobovala bolesť. Úsmev mi pristál na tvári. Vôňa vanilky a škorice jej vlasov sa mi vpíjala do pľúc. Pravou rukou som ju pohladil a jej hlavu som presunul na svoju hruď.

„Konečne si vstal." prehovorila unavene.

„Koľko je hodín?"

„Sú tri hodiny ráno. Idem dole, o chvíľu som späť." odpovedal som a pobozkal jej vlasy.

„Idem s tebou." povedala a z postele vstala so mnou. Chcel som ju zastaviť, ale viem aká je, stálo by to za nič.

Spolu sme šli dole. Obišiel som kuchynský ostrovček a otvoril skriňu s liekmi. Karin sedela hneď za mnou, no ostrovčeku, kde som si položil aj tabletky na spanie a vodu. Moja jediná záchrana od temných myšlienok. Ani neviem koľko dní takto fungujem, ale nemám v pláne prestať.