Only one signature... 3

20. - na dračku

„Ahoj, ty budeš Karin, však? Christianova sestra?" došla sem Jasmína a s úsmevom sa postavila pred Karin.

„Áno, som. Rada ťa opäť vidím. Už som sa nevedela dočkať kedy spolu môžme ísť nakupovať." tiež ju Karin dlho objímala. Jasmína sa zasmiala, a niečo jej pošepkala.

„Áno, je. Ja ho kupujem na dračku." odpovedala jej Karin a zachichotala sa.

„Čo? Čo ide na dračku? Žiadne tajnosti pred nami!" Došiel k nám Harry, ktorý sa postavil za Karin a jednu ruku oprel o jej rameno.

„Nič, pred vami neskrývame. Čo by sme vôbec mali?" opýtala sa nás Karin.

„Ale, prosím ťa. Ako by sme si to vôbec mohli myslieť, Chris. Veď oni nám nikdy neklamali." sarkasticky na mňa pozrel.

„Asi tak. Čo máte zalubom?"

„A môžem ho tím jemne dopovať?" opýtala sa jej Jasmína.

„No jasné. Ale nie, že to bude vedieť niekto skôr ako ja." nakázala jej Karin.

„O čom vy dve kecáte? Vidíte sa pár minút a už máte tajomstvá."

„Ale bol medzi vami problém, keďže si všetko zabudla?" opýtal sa nás Harry.

„Nie, bolo to úžasné. Jeho prsty sa o moje blaho postarali tým najlepším spôsobom. A ja mu za to nesmierne ďakujem." chytila som ho za biceps a usmiala sa naňho.

„Christian? Netlač sa tak na Jasmínu. Nezblížili ste sa nejako priveľmi?" pristúpila k nám mama s rukami v bok. Počas toho sa Jasmína bleskovo odtiahla a tvárila sa akoby nič.

„Ideme sa teda najesť alebo tu budeme len tak stáť?" ozvala sa Camilla.

„Jasné poďme jesť. Dámy idú prvé." Joe a môj otec ukázali pred seba. Camilla a Emylia si už štebotali zážitky a myšlienky a šli prvé.

Otcovia ale počkali na nás. Karin a Harry šli pred nami a my sme vedeli, že nás znova za niečo zjazdia.

„Boha, mohli by ste byť o niečo trochu menej nápadný?! Camilla má na vás podozrenie. Tak sa láskavo zadržte zbližovania a robte to v izbe." Hovoril Joe pričom pozeral na oboch z nás.

„Dobre oci. Bude to v poriadku. Veď uvidíš najprv bude histerčiť a potom bude šťastná." Jasmína sa usmiala na svojho otca a za rameno ho potlačila dopredu.

Keď obaja odchádzali za svojími ženami ešte si niečo hovorili popod nos. Zrejme niečo ako: Vidíš aké nevychované deti máme?

„Och, Bože. To tu nemôžme mať ani kúsok súkromia?! Veď nech to nechajú tak ako to je." zahundrala Jasmína.

„No, keď sme teraz sami a trochu toho súkromia máme, čo by si povedala keby sme zajtra šli na rande a potom môžme ísť do nášho domu, hm?" navrhol som jej.

„Čože? My máme vlastný dom? No jasné, že poďme! Bože, ja som tak šťastná!" oči sa jej leskli od radosti až na mňa skočila.

Snažila sa byť ticho, takže namiesto pišťania má objímala, zatiaľ čo som ju ja niesol smerom do jedálne.

„Nebude ti vadiť, keď si trochu pocvičíš pred jedlom? Mne sa totiž nechce chodiť." s prosbou sa na mňa pozrela.

„Nie, nebude." usmial som sa na ňu a vtisol jej bozk na ústa. Doširoka sa usmiala a uvelebila sa v mojom náručí tak, aby ležala...

Raňajky prebehli v pohode. Jasmína bola väčšinu času ticho, čo na ňu vôbec nesedelo a mama bola hlavný rozprávač. Namiesto toho aby jedla rozprávala o Jasmíne a o všetkých blbostiach a vtipných príhodach.