Blind Game

2. kapitola- On

Pohľad Arona

Sedeli sme vo vlaku a čakali kedy sa dostavíme na stanicu v New Yorku. Chýbal mi domov. V armáde sa s nikým nemaznajú. Ale zase prísť domov, znamená počúvať mamu a babku o tom, že som už starý a mal by som sa oženiť. Logan ktorý sedel vedľa mňa sa uškrnul.

,,Tak čo kamoško, si pripravený na reči babky a mami?" utrúsil sarkasticky a potľapkal ma po pleci. Na jeho sarkazme som sa len uškrnul.

,,Ani ty už nie si najmladší, Logan." povedal som mu. Pokrútil hlavou a tvár si položil do dlaní.

,,Uznajme si, je to komplikované. Ženy sú komplikované." povedal Logan.

,,Nezúfaj, kamoš," potľapkal som ho po chrbte.

,,To sa ti povie, keď ti nestiahne pomaly na tridsiatku." opäť sa narovnal. Zasmial som sa. Obaja sme sa chceli oženiť a mať deti, ale bolo to komplikované. Do armády som vstúpil dobrovoľne a áno, bolo to ťažké rozhodnutie. Síce, otec bol celkom rád, že som sa rozhodol tak chlapsky konať, no mama preto preplakala nejednu noc. Logan bol zase opačný prípad. Do armády vstúpiť nechcel, no donútil ho jeho otec. Za tie dva roky sme sa dosť zblížili. Keď som sa na neho opäť pozrel, čítal nejaký časopis. Na jednej stránke som si všimol jednu úžasnú modelku. Blair Addamsová. Bola nádherná. Krásne vlnité hnedé vlasy, hnedé oči, štíhla. No jednoducho tá najkrajšia bohyňa. A Logan si ma očividne všimol.

,,Tá Blair je riadna kosť, čo?" uškrnul sa.

,,Je pekná." povedal som a cítil som ako mi horia líca. Logan sa zasmial a opäť sa vrátil k časopisu. O pár minút sme prišli na stanicu. Vystúpil som a hneď som zbadal ako na mňa kričí moja mama. Usmial som sa a išiel k nej a k otcovi.

,,Konečne si tu, môj hrdina." začala ma bozkávať. Objal som ju.

,,Mami, no tak." zasmial som sa

Potom som sa obrátil k otcovi.

,,Poď sem, synak." objal ma a potľapkal po chrbte.

!! Možný výskyt gramatických chýb!!
Ospravedlňujem sa.