Blind Game

4. kapitola

Pohľad Blair

 5. september, Utorok 

Milý denníček,

dnes to bol najblaznivejší deň v mojom živote. Stretla som totiž muža svojich snov. Volal sa Aron McDriver, mal dvadsať jeden rokov a je to vojak. Mohol mať tak meter osemdesiat sedem a mal krásnu svalnatú postavu. Krásne sviežo zelené oči a na krátko ostrihané plavé vlasy. Bol proste dokonalý. Zatiaľ čo ja... Som bola po ďalšom fotení novej kolekcie, takže som mala len čierne predĺžené obtiahnuté šortky a čierny crop top. Bez make-upu, a tak ďalej a tak ďalej. A aby toho nebolo málo, tak som pila tú najhoršiu kávu vo svojom živote. A keď som to už nezvládla, tak som kávu vypľula a on ku mne pribehol a začali sme sa rozprávať. On ma poznal už z časopisov. A keď som sa mu pozerala do očí, cítila som v bruchu motýle. Že by sa mi konečne mohol splniť sen? Pane bože, čo mi šibe? Veď mám len šestnásť, celý život pred sebou. Ale on bol proste dokonalý. Dokonalý. D-O-K-O-N-A-L-Ý. DOKONALÝ. 

Blair položila pero na posteľ a zadívala sa z okna new yorského bytu. Vonku padal dážď a okná boli jemne zahmlené. Bolo počuť hučanie aut a pouličné lampy svietili. Blair mala spokojný úsmev na tvári. Zrazu do jej izby prišla jej matka Anne Addamsová. Anne bola štyridsať ročná žena s blond vlasmi po plecia a jemnými zeleno-modrými očami.

,,Ahoj zlatko." usmiala sa keď vošla do Blairinej izby. ,,Deje sa niečo? Si v poriadku?"dodala Anne, sadla si vedľa Blair na posteľ a pohladila ju po vlasoch.

,,Mami, vieš... Dnes som stretla jedného chalana, bol o päť rokov starší než ja a... Asi som sa zamilovala..." povedala Blair s nesmelým úsmevom na tvári. Anne sa usmiala a pohladila dcéru po líci.

,,Srdiečko, si mladučká, viem, že už si začínaš hľadať chlapca, ale nenechaj sa zmiasť hneď prvým ktorý sa na teba usmeje. Musíš si nájsť toho pravého, nie vždy to musí vyjsť." vysvetľovala jej Anne s úsmevom. Blair chapavo prikývla.

,,Rozumiem. Ale on bol naozaj krásny." nemohla si pomôcť.

,,Krása nie je všetko. Ale ak to má naozaj vyjsť, tak to vyjde. Ver mi, už niečo o tom viem." Anne objíme svoju dcéru a pobozká ju na vlasy.

      ✩₊˚.⋆☾⋆⁺₊✧

Pohľad Arona

Boli dve hodiny ráno. Len tak som pozeral do stropu. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Na Blair. Bola nádherná, aj keď nemala make-up. Zatvoril som oči a videl som jej tvár. Bola to tá najkrajšia žena na tomto svete. Ako som tak ležal a hľadel do blba, zrazu ku mne prišiel náš zlatý retriever Elvis.

,,Čo kamoš, ani ty nemôžeš spať?" uškrnul som sa a poškrabal som ho po hlave. Trochu zakňučal a schúlil sa do klbka pri mojej posteli.

,,Nemôžem ani uveriť ako dlho som bol preč v armáde. Páni, rok a pol. A o pol roka zase. Ale stále máme pred sebou pol roka, nie?" rozprával som sa sám zo sebou, lebo Elvis už zaspal. Povzdychol som si.

,,Je vôbec nejaká šanca, že to s Blair vyjde?"

Pohľad Blair

,,Je vôbec nejaká šanca, že to s Aronom vyjde?"

˚˖𓍢ִ໋🌷͙֒✧˚.🎀༘⋆

,,Pane bože, Blair!" zakričala Tara, keď Blair rozpovedala Tare a Jess o Aronovi cez obednú prestávku

,,Čo sa ti nepáči, Tara? Je to normálny chalan. Nechápem prečo robíš z toho taký hurhaj." Blair vidličkou prehrabovala zemiakovú kašu s hráškom.

,,Oh, Blair. Po prvé; je to vojak. Po druhé; je o päť rokov starší. Po tretie; poznáš ho dvadsať štyri hodín. Tak na čo sprosté otázky?" povedala Jess a Tara s ňou súhlasila.

,,Bože, päť rokov nie je tridsať. A mne sa nemôže páčiť niekto mimo strednej, však?" prevrátila Blair očami. Jess ju chytila za ruku a venovala jej úsmev.

,,Samozrejme, že môže, ale, no... Blair... Ale..." koktala Tara.

,,Ale...? Prečo mi do toho musí stále niekto zasahovať? Ja som sa do Arona zamilovala a svoj názor nezmením." sebavedomo vyhlásila Blair. Tara a Jess si vymenili pohľady a rozhodli sa, že Blair nechajú na pokoji.

Je hodina fyziky a Blair sa nedokáže sústrediť. V ruke drží denník a pero a začne písať

6. september, Streda

Milý denníček!

Samozrejme, Tara a Jess neboli nadšené čo som im o Aronovi povedala. Všetci ho odcudzujú. Ale prečo? Veď nikomu nič nespravil. Je to normálny človek, ktorý slúži našej krajine. A je dokonalý. On proste, je iný ako chalani v mojom veku. Máme vekový rozdiel, to je pravda, ale komu to vadí?  Je milý, láskavý, krásny a ja dobre viem, že teraz zniem ako blázon. A je mi to jedno. Možno mám až moc naplánovanú budúcnosť. O tri roky dokončím strednú školu, vydám sa za neho, svadbu budeme mať niekde na pláži a ja budem mať biele šaty na ramienka, s veľkou tylovou sukňou a na korzete budem mať malé drahokamy... Panebože Blair! Prestaň s tým! Znieš ako totálny retard! Čo urobíš ak Arona už v živote neuvidíš? No, pôjdem do blázinca. A keď ma prepustia, odsťahujem sa k bratrancovi do Texasu na farmu a tam budem šúchať nohami a dojiť kravy. No úžasné!

Blair zatvorila denník a pozrela na tabuľu kde učiteľ fyziky, pán James písal nekonečne dlhé poznámky z ktorých sa nebolo možné naučiť. No Blair sa aj tak rozhodla ich napísať, keďže už učiteľka z dejepisu je na nej veľmi zasadnutá.

Aron práve opravoval auto v auto servise jeho otca. Ruky má špinavé od oleja aj sivý pracovný overal. No nedokázal na ňu prestať myslieť. Videl jej tvár vždy keď zatvoril oči a jej hlas mu v ušiach zvonil ako tá najkrajšia melódia. Musí ju ešte raz vidieť. Nech sa stane čokoľvek.

Ospravedlňujem sa že už dlho nevyšla nová časť. Dúfam, že si ju užijete.
Valeria 3❤️