One-shot [ BTS]

Taekook- Pain

Summary:

1) Jungkook bol stelesnením Taeho podvedomia.

2) Rozprávaním o tom, čo sa deje prvýkrát, sa Tae začal uzdravovať a Jungkook pomaly zmizol.

3) Tae trpel ťažkou depresiou, kde počul hlavy a videl neživé bytosti. ( Toto nie je schizofrénia. Čisto v depresii sa to môže stať tiež)

4)Tae vedel, že Jungkook nie je skutočný

5)Jungkook - Taeho podvedomie a Jungkook ako lekár nie sú príbuzní a nie sú tou istou osobou

6) Jungkook jako povedmie Tae je psaný kurzivou

Tento příběh jsem psala puvodně jako pribeh ve slovenštině. Potřebovala jsem si trochu osvěžit svoji slovenštinu , ktera je na bodu mrazu xd 

Stále je so mnou, cítím jeho dych na mojom krku, jeho slova v mojej hlave a jeho dotyk na mojom tele bez toho, aby som sa dotkla. Znova ma pohltil.

"Prestaň s tým!" Kričal som v záchvate hnevu.

" Mám přestat?" nezvládol som to.

Len som sedel na podlahe v kúpeľni a snažil som sa zhlboka dýchať. "Prečo si tu?" Pozrel som sa na Jungkooka.

"Urobil si to sám, Taehyung. Prestal si brať prášok, pamätáš?" Zlomyseľne sa usmial. Okamžite som siahol po svojich antidepresívach "Myslíš si, že ti to pomôže? Je príliš neskoro" Mal pravdu, je príliš neskoro.

Už mi nič nepomôže. 

Neznášam, keď je Jungkook so mnou v škole. Je to oveľa horšie. Nemôžem sa na nič sústrediť. "Počujem tvoje myšlienky. Myslíš si, že škola bude pre teba dobrá? Si zbytočný"

"Nie som zbytočný!" Ani som si neuvedomil, že som v celej triede ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú.

"Okamžite odídete z triedy. Nebudem vám to trpieť" Čo si urobil?

Toto sú moje skúšky Jungkook!

Jungkook sa mi naklonil k ucha a potichu zašepkal: "Nikdy nebudeš môcť nič robiť, čo urobia tvoji rodičia, keď zistia, že ťa vyhodili ze skúšky? Budú sklamaní. Nechceli syna ako ty. Nikto by nechcel syna ako ty."

"Moji rodičia ma milujú" všimol som si, že sa ku mne blíži školský lekár.

"Tae, s kým hovoríš?"

 " S nikym " Otočil jsem se na Jungkooka, který se usmival. Nemužu řict, že Jungkook je tu so mnou.

"Užívaš si antidepresíva?"

"Áno" klamal som. Jungkook mi ich zobrall. Hovorí, že aj tak nepomôžu, a má pravdu. Nič mi nepomôže

"Povedz mu pravdu, Tae, povedz mu, kto som," potichu mi zašepkal Jungkook do ucha. "Povedz mu to!"

"No, nebuď zbabelec! Ukáž mu, že si naozaj blázon. Vieš, že nie som skutočný!"

"Mohol by som ísť ? Necítim sa dobre" vlastne som sa ho chcel zbaviť čo najrýchlejšie, že som ani nečakal na odpoveď.

Vybehol som zo školy. "Videl si jeho výraz? Myslel si, že si blázon "

" Viem, Jungkook"

"Chceš ísť domov? Ako sa rodičia vyrovnajú s hanbou, že jej syn nezvladol urobiť skušky " Pohladil ma po líci.