Nečisté srdcia

3. kapitolla

"Čo si myslíš? Kto nás tam bude čakať?,, odvetila Sera, hodila poslednú jahodu do vreca a priniesla ho k vozu.
"Neviem a ani nechcem vedieť..,, odmlčala som sa: "Len dúfam, že nikto nebezpečný,, pozrela som na Seru snažiacu sa dotlačiť prvé vrece k vozu.

"Na cestu si však oblečieš nohavice.,, oznámila som jej.
Sera len prevrátila očami. Nedalo mi to, tak som sa musela zasmiať. Sere moc do smiechu nebolo, no zaškerila sa na mňa a vrátila sa späť k zberu jahôd.

O chvíľu sme sa však vrátili domov.

*           *           *

Sera mala ruku až pri kľúčke, keď som ju rýchlo potiahla za rameno.
"Sľúb mi, že Nere nič nepovieš!,, šepla som jej.
Oči jej vyliezli z jamôk, "Hádam si nemyslíš, že ju tu nechám.,, z jej hlasu srčalo rozhorčenie.
"Sera. Nemôžem nič ryskovať. Čo si myslíš, že bude robiť mama, ak zmiznete obe!,, zvýšila som hlas.
"A čo bude robiť, keď zmizneme my!,,
Prudko som sa nadýchla, ale ovládla som slzy a hnev, ktoré sa zo mňa chceli dostať von.
"Bude tu mať Neru!.,,
"Myslíš, že jej to vynahradí dve zmiznuté deti!,,
"Ale, Sera. Dobre vieš, že ja nie som jej skutočná dcéra. Keby si mohla vybrať medzi mnou a Nerou, vyberie si ju!,, môj hlas bol na pokraji zlyhania.
Chvíľu na mňa len hľadela.
"Skôr si myslím, že by jej viac ublížili slová, ktoré si povedala.,,
"Vieš, že som to nemysle...,,
"Viem veľmi dobre ako si to myslela.,, pozrela na mňa vážne.
"Sera! Toto je príležitosť, ktorú neodmietnem. Ak by to aj znamenalo nebezpečie. Je to však väčšia nádej na nájdenie rodičov. Moje podmienky sú, že buď pôjdeš len ty. Alebo pôjdem sama. Kamkoľvek sa dostanem.,, pri konci ma hlas zradil úplne. Nedokázala by som zo seba dostať v tejto chvíľi viac, než len mimické gesto.
Hodnú chvíľu bolo trápne ticho.

Sera si vzdychla, "Pôjdem. Bude to pre nich ťažké, ale aspoň budem vedieť, že sú v bezpečí. S tebou však pôjdem pre to aby som vedela ako na tom si.,,
Nasilu som sa usmiala a prikývla som.

Vzápätí otvorila dvere a pozdravila Zephyrine, ktorá varila obed. Nera sedela na stoličke a kreslila si.
"Dievčatá. Máte múku a jablká?,, spýtala sa mama.
"Áno!,, skríkla Sera, ktorá šla do svojej izby.
Podala som mame tašku z nákupom a šla som hore.
Vyšla som hore a zamierila do izby kde ma čakalo veľké prekvapenie.
Všade naokolo bol roztrhaný môj nový bal látky na šaty. V očiach mi začal blčiať hnev. Kľakla som si na zem a do rúk som schytila zdrap smaragdovej látky. Jedna slza mi stiekla po líci až naň.
"Low, pozri čo som na...,, okolo izbý šla Sera, no ihneď ako uvidela moju izbu, pokrytú v smaragdovej, ku mne podišla.

"Je mi to ľúto, kúpim ti nový.,, vravela a hľadela ma po pleci.
"Veď si to nebola ty.,,
"Máš praudu, asi to bol kocúr od vedľa.,,
"Ten kocúr z domu nevyšiel už dva roky.,, zazrela som na ňu.
"No a? To neznamená, že sa sem nemohol dostať.,, zamračila sa a postavila sa.
Prevrátila som očami, za čom som si vyslúžila štuch do pleca.
"Hmm.. a ten "kocúr" sa sem určite dostal cez náš zabetónovaný komín a zavreté okná.,,odvetila som posmešne, no vzápätí som sa prudko postavila a zamierila dole do kuchyne aj zo zdrapom látky v rukách.

"Kto bol u mňa v izbe?,, vyslovila som.
Zephyrine si z rúk zložila rukavice a odvetila, "Ja som v nej bola.,, jej pohľad vzápätí zamieril k mojím rukám, "Ale nič som nevidela.,,
"Zlatko čo sa stalo?,, spýtala sa ma mama.
"Niekto mi roztrhal nový bal na látky.,,
Zdvihla obočie a obrátila sa k pospevujúcej si Nere.
"Nera bola si v Elyninej izbe?,, zatvárila sa vážne.
"Nera jediná, ktorá si to mohla byť, si ty. Nikto iný tu už nebol.,, výhražným tónom odvetila Sera.
Nera sa k nám pomaly obrátila a zaškerila sa, "Veď to mohlo stáť tak dva fiersy.,,
Skríkla som, " Ako si to mohla spraviť!,,
Nera sa však len o dušu zasmiala ako šibnutá, " Ja som ťa tu aj tak nikdy nechcela!,, vrátila mi to späť, no celkom to zabolelo. Nikdy som si nemyslela, že by to mohla brať takto.
"Nera dosť! Okamžite choď do svojej izby! Za trest budeš týždeň umývať riady a kúpiš Elyn nový bal látky!,, prehovorila mama.
Sestra len zafunela a odišla do svojej izby.
Zephyrine si povzdychla a začala nakladať obed.

Všetky sme sa najedli v tichosti a ako prvá som od stola odišla ja. V izbe som za sebou zatvorila dvere a zavesila som svoju tašku na chrbát stoličky.
Potom som si sadla za stôl a premýšlala.

*           *           *

Zobudil ma čísi hlas.
"Elowyn! Zobuď sa, je polonoc!,, ozvala sa Sera.
Pozrela som sa von oknom na onyxovú tmu.
"Ďakujem.,, povedala som Sere, ktorá v ruke držala malú sviečku. Usmiala sa, prikývla a pobrala sa spať.
Rýchlo som si zapálila sviečku a prezliekla som sa do krátkej bavlnenej košeľe z čipkou.
Sviečku som následne sfúkla a lahla som si.
Pozerala som sa do stropu a premýšľala som o našom tajnom,neznámom odchode. Nevedela som do čoho sa púšťame, no ak to bola cesta za nájdeným rodičov, tak ju podstúpim.
Pre mojim rodičov všetko. A tak trochu chcem z tohoto miesta vypadnúť.
Zavierali sa mi oči a tak som sa prevalila na bok snažiac sa vypratať pozostávajúce myšlienky z mojej hlavy.
O chvíľu sa mi viečka zatvorili a v okamihu som zaspala.