Láska cez internet

4. Nový žiak

Keď Peter prišiel pred vchod školy, kde zvyčajne bývajú jeho spolužiaci, všimol si že tam nikto nie je. Pozrel na hodinky a povedal: ,,To je divné, kde sú všetci? Už je 7:25, dávno tu mali byť." Rozhodol sa teda že pôjde do školy, možno išli všetci do školy o niečo skôr. Keď prišiel do triedy uľavilo sa mu, klasická skupinka jeho spolužiakov ktorá býva väčšinou pred školou o tom čase, bola akurát v triede. ,,Chlapci a vy čo tu? Neboli sme dohodnutí že sa čakáme pred školou?" spýtal sa a na to mu Braňo odpovedal: ,,Nikto z nás nemal spravený projekt z angliny, tak sme išli skôr sem aby som to stihli spraviť." V tom sa Peter zarazil, ,,my sme mali projekt?!" S vystrašeným pohľadom pozeral na Braňa, ,,no mali, haha, však normálne skús to teraz spraviť a ak to nestihneš tak sa ospravedlň že si to zabudol doma, bum, vyriešené." Braňov nápad bol pre Petra skvelý, mal iba 2 možnosti, buď to stihne spraviť teraz v škole alebo to spraví doma a bude mať na to viac času. Kým si Peter rozmyslel čo spraví, zazvonilo na hodinu. Prvá hodina slovenčina, lenže to bolo neobvyklé lebo väčšinou učiteľka príde do triedy tesne pred zvonením, lenže teraz neprišla. Po chvíli vojde do triedy zástupkyňa a za ňou nejaké dievča. Zástupkyňa sa postavila pred tabulu a dievča vedľa nej. ,,Deti ukludnite sa, sadnite si, máte tu novú spolužiačku, predstav sa." Slabo ťukla do dievčaťa aby sa rozhovorilo. ,,M-moje meno j-je Sára..." Peter robil projekt takže si ju vôbec nevšimol, ani zástupkyňu, ani Sáru, kým do neho Braňo nedrgol, ,,kamo pozri, nová baba!" Zašepkal Braňo Petrovi. Peter sa pozrel na zástupkyňu, potom na dievča. Mala hnedé vlnisté vlasy ktoré jej sahali až po plecia, krásne hnedé oči, jej úsmev žiaril celou triedou. Šedá mikina zakrývala polovicu jej štíhleho tela, svojimi jemnými rukami držala čiernu tašku a občas si jednou rukou odhrnula vlasy z tváre. Mala na sebe šedé džínsové kraťasy a na nohách mala biele tenisky. ,,Sadni si napríklad tam dozadu tam je voľna lavica." Povedala zástupkyňa a ukázala na prázdnu lavicu pred Petrom. Braňo sa pozrel potmehúcky na Petra keď dievča pomaly išlo k svojej novej lavici. Peter pozrel na Braňa, ,,ale daj pokoj ty teľa!" Povedal Braňovi, ten sa iba potichu zasmial. Dievča si sadlo pred Petra, zložila si tašku vedľa lavice a čakala čo bude ďalej, rovnako ako všetci ostatní v triede. Keď zástupkyňa odišla tak do triedy vošla učiteľka slovenčiny. ,,Vytiahnite si zošity, začíname novú tému!" Skríkla na triedu a začala učiť. Keď sa otočila a začala písať na tabulu, Braňo sa prisunul s celou lavicou bližšie k dievčaťu čo sedelo pred Petrom a spýtal sa jej: ,,ty sa voláš Sára však?" pozeral na ňu s úsmevom a čakal na odpoveď. ,,A-Áno, prečo?" spýtala sa, ,,ja len taaak, lebo vieš..." nestihol ani dopovedať keď ho v tom zastavil Peter, ,,však ale daj jej pokoj, vidíš že tu je nová, nerob na ňu tlaky hneď." Braňo iba pozrel na Petra a prisunul sa naspäť na svoje pôvodné miesto. ,,Však ale čo si nervózny chlape? Normálne som sa jej pýtal." Spýtal sa Braňo Petra. ,,To je jedno, len proste nechaj ju nech si najskôr zvykne." Povedal Peter. Stále myslel na tú Sáru s ktorou si písal, len tentokrát pod menom Sára si predstavoval ten čet ako si s ňou písal a nepredstavoval si ju ako nejakú náhodnú osobu ale predstavoval si tú novú žiačku Sáru. Keď skončila hodina, všetci sa pobrali na veľkú prestávku, ktorá je o tom že všetky deti idú von na betónové ihrisko, kde každý robí čo chce pod dozorom 2 učiteliek. Deviataci a ôsmaci sa viac zdržujú pri plote ihriska a rozprávajú sa, zatiaľ čo ostatní behajú a robia blbosti. Peter sa zdržuje so svojou skupinkou pri plote. Dievča taktiež prišlo na ihrisko, obzrela sa a pomaličky prešla k plotu kde sa iba opierala a pozerala na ostatných. Peter prišiel k nej, ,,ahoj, si v pohode?" Spýtal sa, pretože nevedel ako inak začať konverzáciu. ,,Áno áno som v pohode." Pohotovo odpovedala. ,,Ak chceš môžeš sa pridať do našej skupinky tamto pri plote, nebude nám to vadiť." povedal a ukázal na svoju skupinku odkiaľ Braňo nenápadne pozeral. Dievča nestihlo ani odpovedať pretože učiteľky už hnali všetkých naspäť do budovy školy a do tried. Začala druhá hodina, angličtina. ,,Dooo riti, ten projekt som nedorobil!" spomenul si Peter, ,,no nič, ospravedlním sa a spravím to doma." rozhodol sa a rovno sa aj prihlásil a čakal kým ho učiteľka vyvolá aby sa mohol ospravedlniť. Učiteľka mu ospravedlnenie prijala a taktiež povedala že to musí mať dozajtra hotové. Uľavilo sa mu, má celý deň na to aby spravil ten projekt. Keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny, ako klasicky sa všetci ako o život rozutekali do jedálne aj napriek tomu že učiteľky po všetkých kričali nech nebežia. Tentokrát Peter také šťastie nemal, dobehol do radu ako pätnásty, Sára išla pomaly lebo ešte nevedela čo to znamená *rad na obed*. Keď prišla k radu bola posledná, Peter si ju všimol a prišlo mu jej ľúto, tak jej ukázal že ju púšťa pred seba. Rýchlo pribehla pred neho s tým že sa pošmykla a skoro spadla, keby ju Peter nezachytil tesne pred pádom. ,,Ďakujem." povedala mu. Peter ju zdvihol, pozrel sa na ňu, usmial sa a ďalej čakal kým prejde rad aby sa dostal k jedlu. Keď sa najedol, bežal rovno do šatne, cestou ho samozrejme okríkla učiteľka aby nebežal, prezul sa a išiel rovno domov. Keď prišiel domov, otvoril dvere, hodil tašku na zem a ľahol si na posteľ, bez duše pozeral do stropu. Snažil sa spracovať čo sa v ten deň všetko stalo. Zobral telefón do ruky a pozrel si upozornenia či mu náhodou neprišla nejaká správa. Spomenul si že ešte neodpísal Sáre na TikToku.