Bolo leto len obyčajné leto. ''Larisa budeš mi čítať o stratenom svete ?''ozvala sa Larisina mladšia sestra Natália mala iba 5 rokov a Larisa bola už skoro dospelá, týždeň pred koncom leta má narodeniny. Bude mať 18 rokov. Ich mama sa stratila keď sa Naty narodila a ich otec to psychicky nezvládol a obesil sa v pivnici. Bývali u jej tety Luny, bola to veľmi milá a starostlivá teta.'' Už zas ?'' schmatla po knihe a začala čítať slová knihy. '' Bola to doba chudoby , nikto nemal viac ako 50 grošov, boli to naozaj chmúrne časy ale tento príbeh nie je o chudobe a živote na osade. Tento príbeh je o svete za hranicami ľudského oka. Tento svet vedia nájsť len ti, čo majú srdce zo zlata. Nebol to len tak niekto, bol to človek štedrý a milosrdný ako samotné stelesnenie dobra. Jedného dňa malo dievča z osady zvláštny sen. Volalo sa Nia. Bolo tak dobré a štedré dievča, že ju niektorý volali Angelína, niektorý si mysleli ,že je to bohyňa štedrosti, niektorý že je to anjel zoslaný samotným bohom z neba. Ale bola iba obyčajné dievča z najchudobnejšej rodiny v osade. Jej mama jej umrela dávno pred tou chudobou hneď ako sa dostala na svet živil ju iba otec, ktorý predával chleba. Zarobil si maximálne tak 1 groš za mesiac. Jedného dňa v deň toho sna našla vodopád ,ktorý tam nikdy nebol. Bola to každodenná prechádzka na zber bobulí. Keď sa zapozerala oproti padajúcej priezračnej vody zdalo sa jej, že tam niečo je. '' Nia kde si tak dlho ?! Pohni bude obed ! '' Jej stará a zlá macocha Lýdia ju vytrhla z mysle'' Už idem !'' rýchlo sa ozvala a tryskala naspäť domov. '' KDE SI TAK DLHO BOLA LENIVEC?! '' lenivec... tak ju oslovovala na dennej rutine. '' Bobulý už nie je tak veľa musím nájsť iné miesto na zberanie'' Nia len skleslo pozrela na podlahu a podala macoche košík s jahodami, malinami, černicami a čučoriedkami. '' Vyzerá snáď ,že ma zaujímajú tvoje výhovorky ?!'' ozvala sa macocha '' Ale to nie sú výhovorky hovorím pravdu !'' Nia sa hneď obránila ale potom si uvedomila, že to bola chyba. '' Prosím?! Takto sa so mnou baviť nebudeš! Sopľaňa !'' ako to dopovedala pleskla jej varechou po líci. Podlaha bola od krvi. Bola to krv z nosa a z úst. '' To ťa naučí! Sopliak jeden. Poutieraj to a choď do pivnice prespíš tam a stráviš zbytok dňa bez večere.'' Nia nemala na výber a urobila tak ako jej macocha prikázala. Ďalšie ráno sa Nia vybrala na zber skorej , pretože chcela ísť za vodopád pozrieť sa čo tam je. Keď sa blížila k padajúcej vode tak tam videla nijakú bránu. Uvidela cestičku ,ktorá viedla priamo k tej bráne. Keď sa k nej dostala zo zámku vyrástla modrá ruža. Takú ešte nikdy nevidela. A zrazu zámok zhorel na popol a brána sa otvorila'' Larissa si ani neuvedomila, že jej setra už dávno spí a ona to už ani nečíta nahlas. Rýchlo išla ešte zo psom von a zrazu uvidela na záhrade tety Luny modrú ružu....
