Larissa sa k ruži priblížila ale neodvážila sa jej dotknúť. A z ničoho nič sa pred ňou veľká vŕba začala otvárať a vznikol portál do neznáma. Larissa sa zľakla a utekala od toho preč. '' Luna ti máš nijakú záhradu ?!'' Opýtala sa Larissa ani si neuvedomila, že kričí až potom jej to došlo'' Prepáč len sa mi zdalo, že tam rastie ruža'' Luna len prikývla '' Nie, nikdy som nemala nervy starať sa o záhradu. Buď sa ti to len zdalo alebo sa tam prinieslo nijaké semienko'' odpovedala jej svojim kľudným a lásky plným hlasom pripomínajúci spiace hviezdy. '' Hm. To dáva zmysel idem spať zajtra idem s babami na pláž musím vstať skorej, lebo som sa dnes nestihla nachystať. Vyrážame skorej ,aby sme sa ešte potom mohli pozrieť na dostihovú dráhu zajtra tam je závod. A nesmiem si zabudnúť fén. Už sme si takto nevyšli mesiace strašne moc sa teším'' vysvetlila jej Larissa a ten jej nadšený výraz a tón hlasu tiež hovoril svoje. '' Dobrú noc Larissa hlavne si dávajte pozor a užite si to.'' povedala Luna. '' Dobrú!'' odpovedala a išla spať ale zaspala dosť neskoro ,pretože stále premýšľala o tej ruži a o tej vŕbe. Zaspala až okolo pol jednej ráno. ''BZZZ, BZZZ, BZZZ'' ,, Čo je ? A DO KELU!'' Zhrozila sa Larissa keď videla čas a to, že má dvadsať tri zmeškaných hovorov od Lexi a Nyx. z postele vyliezla rýchlo ako blesk nahádzala do batohu plavky, hrebeň, fén , vodu, peniaze a mobil plus ešte pár vecí. '' Larissa čo ti trvá tak dlho ?! Keď chceme stihnúť aj závody tak pláž musíme vynechať! '' Ozvala sa Lexi ako prvá '' Pardon zaspala som v noci som premýšľala o niečom, čo mi neuveríte a je to o veľa zaujímavejšie ako nijaké dostihy'' Nyx a Lexi na ňu vypleštili oči ako keby videli jednorožca. Potom ako im Larissa celý príbeh vyrozprávala tak vybehlo z Nyx '' Mám nápad! Čo keby si od sestry požičala tu knihu prečítame si ju a potom to pôjdeme preskúmať. Čo vy na to ? Mne to znie lepšie než nijaké dostihy aj keď kone milujem.'' Lexi a Larissa prikývli. O nijakú chvíľu už všetky tri čítali otvorenú knihu pre deti. '' Keď Nia otvorila bránu videla nádherný svet so stromami s rúžovými a fialovými listami, mali hodvábne jemnú snehovo bielu kôru a plody, ktoré sa podobali na tmavo modré hviezdy. Tráva bola emeraldovo zelená a Nia mala pocit ako keby sa vznáša keď sa na ňu postavila. Išla cestičkou ďalej krok po kroku. '' Hej ti tam ! Kto si ?!'' ozval sa mužský hlas. '' J-J-Ja nechcem žiadne problémy videla som za vodopádom bránu a zámok zhorel tak som vošla dnu'' vysvetlila Nia '' ako to myslíš ,že sa zjavila brána za vodopádom ?'' elf vyzeral dosť vystrašený a zároveň prekvapený '' Tak ako som to povedala. '' Poď so mnou .'' Rázne a zreteľne odpovedal elf zrazu jej pripomínal skôr strážcu než obyčajného dedinčana.'' Pred stromom sa zase z ničoho nič objavila modrá ruža
