Lesný maniak (short story)

II. KAPITOLA

Ostré klopanie na dvere náhle preťalo ticho pokojnej noci. Avery prudko trhlo. Vyskočila na nohy a pozerala na dvere, ako keby očakávala, že z nich vyskočí odpoveď. Jess tvrdo spala. Museli počas hrania hier zaspať na gauči pri krbe.

,,Jess, hej, zobuď sa!" potriasla ňou a snažila sa ju prebrať, no neúspešne.

Avery mala pocit, že by sa mala ísť pozrieť, kto klope na dvere, ale zároveň ju tiež desilo, čo by tam mohla nájsť. Strach ju zväzoval a zároveň ju podnecoval. Pomalými krokmi sa blížila k dverám a neodvážila sa ani dýchať. Ruka sa jej chvela, keď sa dotkla kľučky. Nachvíľu zaváhala. Len tam stála a načúvala, či začuje nejaké hlasy, ale nič nepočula. Hlavou jej prebiehali všetky možné strašidelné scenáre, ktoré pozná z hororov. Napokon kľučku stisla a otvorila dvere. Zostala v šoku. Pred dverami nestála žiadna postava. Len prázdna temnota a tichá noc. Na okamih zamrzla. Ako je to možné?

Rozhliadla sa okolo seba. Hľadala každý možný signál, nejaké stopy po človeku, ktorý pred pár minútami búchal na ich dvere, ale nič sa neobjavilo. Obloha sa tiahla nad chatou, hviezdy sa v nej leskli a mesačný svit ju oslepoval.

Pohľadom behala po lese a všímala si stromy, či medzi nimi niečo neuvidí. Oči sa jej náhle rozšírili od strachu. V diaľke medzi stromami tam stál. Vysoký muž. Cítila sa, akoby sa čas spomalil a zvuky sveta utíchli. Nevedela ako zareagovať. Vedela, že by sa mala vrátiť do bezpečia chaty, no zároveň sa bála pohnúť, akoby každý krok mal byť jej posledný. Nevidela mu do tváre. Mal ju zahalenú v kapucni a videla iba jeho úsmev. Prečo sa do pekla usmieva?

Avery rýchlo odvrátila zrak od neznámeho muža a bežala späť do chaty. Keď dorazila do bezpečia svojej izby, zadržala dych a zaprela sa o dvere, snažiac sa upokojiť svoje divoko búšiace srdce. Jej telo sa triaslo od adrenalínu, zatiaľ čo v mysli sa jej znova objavil obraz tajomného muža, ktorý stál v tme lesa.

Jej posteľ sa zdala byť príliš tvrdá a studená. Snažila sa ukľudniť, no každý zvuk zvonka ju rozptyľoval. V ten večer už Avery nezaspala.

»»»

Avery sa napokon podarilo zaspať, ale jej spánok bol plný nepríjemných snov a nočných môr. Teraz ju však prebudil neznámy hlas, ktorý sa ozýval z kuchyne. Zamračila sa a pomaly vstala z postele. Chvíľu jej trvalo kým sa úplne prebrala a vtedy si až uvedomila, čo sa vlastne v noci stalo.

Neznámy muž v lese pozorujúci ju spomedzi stromov. Srdce sa jej rozbúchalo a ona sa rýchlo rozbehla do kuchyne, aby prerozprávala Jess jej nepríjemný zážitok. Keď vchádzala do kuchyne, zbadala Jess ako sa smeje a nalieva kávu neznámemu mužovi. Sedel na stoličke, chrbtom k miestu odkiaľ k ním išla Avery.

,,No končene si hore, aha kto nás prišiel navštíviť. Avery toto je Andrew, môj brat." Povedala Jess a ukázala smerom k Andrewovi.

,,Teší ma." Prehovoril hrubým hlasom a natiahol k Avery ruku.

Tá mu ju opatrne podala. Nikdy predtým Andrewa nevidela. Jess o ňom často nerozprávala a Avery sa nepýtala. Vedela, že po smrti otca ho museli na nejaký čas zavrieť na psychiatriu, pretože mal silnú depresiu. Jess spomínala, že mal s otcom veľmi blízky vzťah a po jeho smrti si chcel zobrať život.

Nevyzeral však ako niekto, kto bol 2 roky zatvorený v psychiatrickej liečebni. Bol vysoký, dobre stavaný, čo naznačovalo, že sa stará o svoje zdravie a vzhľad. Jemné strnisko mu lemovalo jeho drsnú tvár s výraznou sánkou a lícnymi kosťami. Farba jeho očí bola intenzívna a jasná, pripomínajúca hlboký les na jeseň. Čierne husté vlasy mu padali do tváre a podčiarkovali jeho príťažlivú tvár. Jeho postava bola dobre stavaná, s mierne vystupujúcimi svalmi, čo naznačovalo, že sa stará o svoje zdravie a vzhľad. Vyzeral presne ako niekto, kto na ulici pritiahne pozornosť každej ženy. Mal na sebe oblečené obyčajné čierne tričko, ktoré mu obopínalo jeho veľké ruky a jednoduché modré džínsy.

,,Aj mňa teší." odvetila napokon Avery.

Všetci traja sa usadili k stolu.

,,Čomu vďačíme za tvoju návštevu Andy?" opýtala sa s úsmevom Jess svojho brata.

,,Konečne som dostal v práci voľno, tak som si povedal, že sem prídem dokončiť nejaké veci, čo mám rozrobené ešte zo zimy."s úsmevom si premeral Avery a pokračoval v odpovedi,

,,Netušil som však, že tu budeš. A už vôbec nie, že si niekoho prinesieš so sebou."

Avery poskočil žalúdok. Bol príliš príťažlivý. Už dlho s nikým nechodila, ale nemohla si nič začať s bratom svojej kamarátky.

Jess pokračovala: ,,To znie skvelo, čím viac ľudí, tým lepšia zábava! Mohol by si s Avery skočiť do mesta, kým nám niečo pripravím na obed, čo povieš? Môžeš jej to tam aspoň ukázať. Veď sa tu vyznáš lepšie než ja."

Andrew nevyzeral nadšený jej návrhom, ale súhlasil. ,,O 15 minút by sme mohli vyraziť, nech to máme čím skôr za sebou. Mám potom ešte prácu."

,,Samozrejme. Len sa trochu upravím." Povedala Avery a zvrtla sa smerom k svojej izbe. Vzala si toaletnú taštičku a vybrala sa do kúpeľne.