Lesný maniak (short story)

III. KAPITOLA

Avery a Andrew už sedia v aute na ceste do mesta. Počas jazdy je medzi nimi ticho. Andrew mlčky šoféruje s neprítomným pohľadom upretým pred seba. Avery sedí na mieste spolujazdca a obzerá si prírodu z okna. Všade naokolo sú len stromy, ktoré blokujú výhľad na čokoľvek iné, ale nevie, čo iné robiť, pretože táto situácia jej pripadá trápna. Avšak po dlhšej chvíli ticha sa rozhodne pokusíť začať konverzáciu.

,,Krásna príroda, však? Jazero je nádherné."

,,Áno, je to skutočne fascinujúce miesto. Také.. pokojné." Odpovie Andrew. Pohľadom však stále smeruje pred seba.

,,Jess mi toho o teba veľa nepovedala. Čo ťa baví robiť vo voľnom čase?" nervózne sa naňho pozrie a čaká na odpoveď.

Andrew pomaly otočí pohľad k Avery , ,,Mám rád prechádzky v prírode, rád objavujem skryté zákutia a občas fotím. A ty?"

Avery trochu odľahne a je rada, že má na čom stavať ďaľšie otázky. Dúfa, že sa jej podarí udržať konverzáciu nažive kým sa dostanú do mesta.

,,Tiež milujem prírodu! Fotografie skôr obdivujem než tvorím, veľmi mi to nejde." Odpovie a nervózne sa zasmeje. „Aký fotoaparát používaš?"

,,Mám Canon, nič extrémne drahé. Robí dobré fotky. Rád ti to niekedy ukážem." Tajomne sa na ňu usmeje a premeria si ju pohľadom.

,,To by bolo skvelé." Usmeje sa naňho Avery.

Atmosféra v aute je teraz oveľa príjemnejšia, obaja sú uvoľnení a pokračujú v spoznávaní jeden druhého. Avery už nemá pocit, že Andrew je len ten záhadný brat Jess, o ktorom nič nevie. Cíti, že k sebe majú bližšie. Jeho šarm prebíja akúkoľvek nervozitu, ktorú by mohla cítiť. Už aj zabudla, že okolie Whispering Pines Lake je nebezpečné.

»»»

,,Je to tu nejaké prázdne. Kde sú všetci?" nechápavo sa pýta Avery.

Hneď na začiatku mesta sa nachádza veľké parkovisko obklopené obchodmi, ktoré je však prázdne. Ich auto je jediné, ktoré tam práve parkuje. Avery sa rozhliadne a všimne si, že väčšina obchodov ani nie je otvorených, aj keď je ráno.

,,V poslednej dobe sa všetci snažia byť opatrní. Boja sa vychádzať z domov kvôli tým zmiznutiam v okolí." Odpovedá Andrew a znepokojene sa pritom obzerá okolo seba.

Avery nevie, čo na to odpovedať a preto sa len mlčky poberie smerom k jednému z otvorených obchodov. Obaja kráčajú k potravinám a keď vchádzajú dnu, Andrew jej podrží dvere. Aký gentleman, pomyslí si Avery a usmeje sa naňho. Interiér obchodu je tichý, je počuť iba jemné zvuky hudby vychádzajúcej z reproduktorov v rôznych častiach predajne.

,,Vezmem si pár vecí, stretneme sa pri pokladni." s úsmevom povie Avery. Ten jej kývne na súhlas a poberie sa opačným smerom.

,,Hej Andrew! To je teda prekvapenie. Teba som nevidel večnosť. Čo ťa sem privádza?" máva naňho neznámy mladík.

,,Ahoj Larry. Len malý nákup. Urobil som si menší výlet na jazero, tak sme prišli nakúpiť." s úsmevom podáva ruku dávnemu priateľovi.

,,Prišli?" začuduje sa Larry, no v zápätí si všimne Avery a uškrnie sa na Andrewa ,,Aha, vidím, že máš spoločnosť. Kto to je? Ďalšia obeť?"

Andrew sa pobavene zasmeje a obráti svoj pohľad smerom k Avery, ktorá vyberá z regálu posledné kúsky kozmetiky. ,,Niečo také."

Tá začula ich rozhovor a zahanbená sa pomaly poberá smerom k pokladni zaplatiť a potom za Andrewom. ,,Mám všetko, čo som potrebovala. Môžeme ísť."

,,Larry, som rád, že sme sa videli. Vidíme sa nabudúce." Andrew znova podá ruku dávnemu priateľovi. Ten mu ju s radosťou stisne a žmurkne pri tom na Avery. ,,Majte sa, slečna."

Avery je trochu nepríjemne, ale rozhodne sa to nedať najavo. Cestou do auta mlčí. Keď nasadnú dnu, Avery nenútene nadhodí ,,To bol tvoj známy?"

,,Áno, Poznáme sa už roky. Je to dobrý chlapík, občas má len zvláštny humor. Nič si z toho nerob." usmeje sa na ňu Andrew.

To ju trochu upokojí. ,,Rozumiem. Poďme teda späť do chatky."

,,Samozrejme." Andrew naštartuje auto a pomaly sa rozbieha z parkoviska. Cestou späť k jazeru sa Avery stráca vo svojich myšlienkach a rozmýšľa nad tým čo počula v obchode. Nemôže si pomôcť a stále rozmýšľa nad tým prečo ten neznámy Larry použil výraz obeť? Môže to súvisieť s tým, čo sa jej stalo v predošlú noc? Prepadne ju strach, keď jej napadne, že ten, koho v noci videla mohol byť on. Tieto myšlienky však rýchlo zaženie, pretože sa s Andrewom cíti bezpečnejšie a začína ju tešiť, že tam s nimi na jazere chvíľu pobudne.