The house of enchantment

||48.||

(Octavia)

Octavia sa konečne ocitla s Ashom osamote. Ubezpečila sa, že ich naozaj nikto nesleduje a ani neodpočúva. Bola už tmavá, chladná noc a ona mala menšiu izbičku len pre seba a pre vlka, na ktorého si musela zvyknúť. Nebolo jej to po chuti a mala pocit, akoby tým prišla o značnú časť svojho súkromia, ale Ash jej naoplátku bol ochotný pomáhať s učením sa mágie, čo bola pomoc, ktorú veľmi rada uvítala. Učila sa zvyknúť si na to "psisko" vo svojej blízkosti a pomalými krôčikmi si Ash získaval jej dôveru.

Jej izbička v paláci sa nedala porovnávať s prepychom, v ktorom Octavia vyrastala a žila kedysi, ale ospravedlňovala to tým, že je na ceste za niečím väčším, že môže dosiahnuť oveľa viac, než doma, a toto je svojim spôsobom len jej obeta a vecou, ktorú si musí odžiť, aby sa mala ešte lepšie - aby dosiahla úspech, o akom sa jej nikdy predtým ani nesnívalo.
A tiež, doma ju to nudilo. Tu sa zdalo, že sa stále niečo deje, a to ju tiež istým spôsobom priťahovalo k tomuto miestu plného mágie. Navrávala si, že je to takto dobré a má to takto byť.

Ash sa premení na chlapa. Staršieho od nej o pár rokov, chudého, s kučeravými vlasmi po plecia, takého, z ktorého bola Octavia celá nesvoja. Nebola zvyknutá na takúto spoločnosť. ,,O čom ste sa to so mnou chceli zhovárať?" nadhodí Octavia a stále sa snaží spamätať z toho, že Ash má inú podobu.

,,Nemusíš sa so mnou zhovárať tak príšerne formálne, Octavia. Nie som od teba oveľa starší a budeme spolu očividne musieť tráviť celkom dosť času," povie jej na to Ash. ,,Už som ti to hovoril aj minule. A chcel som sa zhovárať o tom chlapcovi a o Amande."

,,A? Čo je s nimi?" Octavia sa udivene usadí na posteľ a mrzuto sleduje Asha. Bol špinavý, nevoňal najpríjemnejšie, no i tak dokázala rozoznať, že za úplne iných okolností, okúpaný a vyobliekaný by pôsobil úplne inak, a to možno charizmaticky, tajomne a krásne.

,,Viem, že máš svoje dni a najskôr sa necítiš dobre, ale nemusíš sa so mnou zhovárať takýmto tónom," pretočí očami Ash.

Octavia pootvorí ústa, než sa konečne spamätá a rozhodne brániť útokom. ,,A ty prestaň vkuse riešiť, ako sa s tebou mám a nemám baviť, o tom si sa so mnou ani rozprávať nechcel! Ani neviem, ako vieš, že krvácam, pre Krista! Takže vrav! Čo je s Amandou?"

,,Mal som skrátka vlčí čuch, to preto to viem.. ale to, čo ti spomínal Adrien, to som chcel s tebou riešiť. Ako veľmi si si istá, že Amandu Wattsonovú poznáš?" opýta sa jej, čím v nej zaseje zrniečka neistoty.

,,Úprimne? Nie veľmi," prizná sa mu.

,,Naozaj? Myslel som si, že ste dobré kamarátky," Ash je tým udivený a Octavia tomu úplne rozumela. Mala potrebu mu to teda viac vysvetliť.

,,Predtým, než sme sa ocitli u Hecate, sme sa nepoznali vôbec. No a potom sme sa tiež nejako veľmi nebavili. Vychádzame spolu dobre a dalo by sa povedať, že sa kamarátime, nie ale natoľko, aby som ju označila za moju dosť dobrú či najlepšiu kamarátku. Amanda na mňa väčšinou kašle a venuje sa buď sestre alebo Adrienovi. Takže ju nepoznám až tak dobre, ako by sa ti mohlo zdať."

,,Chápem. Tak mi napadlo, že možno by si ju mohla začať sledovať či venovať jej o niečo viac pozornosti. Možno by si tak prišla na to, že Adrien má pravdu, a niečo s ňou naozaj nie je v poriadku."

,,Čo tým myslíš?" Octavia nechápe, na čo Ash naráža. ,,Nechápem?"

,,Jej pach sa mi nepozdáva. Amanda mi vo vlčej podobe nevonia tak, ako predtým, keď som ju spoznal. Skôr mi jej pach príliš pripomína Hecate, ale navrával som si, že možno len necítim dobre a ona strávila veľa času s Hecate či v jej dome. A že stále nosieva oblečenie od tej strigy je ďalšia vec."