Zabudnutý denník

Zabudnutý Denník časť.1

Ahoj moje meno je Nina mám šestnásť . Som blondína z modrými očami a dlhými nohami .. Akurát sedím na prvej hodine v škole a brutálne na mňa dopadá únava . No v tom predo mňa padne akýsi papierik a preruší ma v mojom spánku . „ Nina ten je od Lukáša .." drgne do mňa Mima .. Mima je moja naj kamarátka . Je to hnedooká brunetka zo zmyslom pre humor a pre trapasy .. mám ju rada .. Opatrne som otvorila lístok s tým že som sa bála čo s tade na mňa vyskočí ..

Lukáš - Nina .. Mima mi v minule tvrdil že sa ti páčim a že bi si sa so mnou chcela stretnúť ..

Pozrela som sa na Mimu a hodila pred ňu papierik ..Miriam nahodila nevinný pohľad a mykla plecom . Vedela som že s tohto sa už nevykrútim .. Kukla som sa na Lukáša ... usmieval sa na mňa ako mesiačik na hnoji .. Ja som len mykla plecom na znak súhlasu .. No o pár minút na to mi prišiel ďalší papierik a znovu od Lukáša ..

Lukáš – Dobre tak dnes po škole .. OK :D :*

Znovu som len mykla plecom .. I keď , úprimne vôbec nemám náladu ísť práve z Lukášom von .. Pretože on je schopný všetkého a ....

Kdekoľvek .... No Mima mi proste vybavila super rande a ja sa jej môžem len poďakovať .. Konečne nám skončila posledná hodina .. „Mima čo to má znamenať ..?" „Prepáč ..... však ťa to nezabije a čo ťa nezabije to ťa posilní .." Lukáš ku mne prišiel a potiahol ma za ruku .. „Tak poď Nina .." Mima tam len stála a kývala mi z úsmevom na tvári .. „Držím palce .." Mala som takú chuť jej zakričať " trhni si .." Ale nemohla som .. pretože nikto iný ako jej rodičia nemôžu za to aká je hlúpa .. Stáli sme s Lukášom vonku na školskom ihrisku . „ Tak kam pôjdeme ?" Pýtavo som sa naňho zahľadela .. Lukáš sa zamyslel .. „ Tak pozývam ťa na pizzu a potom sa môžeme prejsť spolu po meste .." Súhlasila som .. „No ešte zavolám mame aby vedela kde som .." Lukáš len stál mávol rukou a zadíval sa dade do diaľky .. Ja som sa od neho vzdialila a volala som mame .. „ Mami ? .. ahoj počuj kamarát ma pozval na pizzu tak prídem trochu neskôr ok ?" „Kamarát hmm .. a je pekný ?" „Mami na toto nemám čas ..." „ No dobre ahoj .. „ „Ďakujem mami pá ." Maminu mám vybavenú no ocina radšej vybavovať nejdem .. Ten by ma nepustil .. To bude zasa vojna keď prídem domou .. „ No môžeme ísť ." Lukáš ma zaviedol do nádhernej reštaurácie ... „Páni chodíš sem často ?" „Á .. áno je to rodinný podnik .." „Ahá je to tu úžasné .." „Tak .. posaď sa ." Lukáš mi odsunul stoličku . „Ďakujem .." Po chvíli nám doniesli menu . „ Vau ... Toto by som na teba nepovedala .." „Prečo ? ..Aha no jasné lebo sa šíria reči že spím s každou druhou .. Never tomu som panic .." „ Čo ? .. chceš mi povedať že sa proti tebe spiklo dvadsať báb a sú to všetko len reči ?" „ Baby sú kravy z prepáčením .." „ Aha .. takže ty .." „ Som panic no a ? . „ doniesli nám jedlo .. Lukáš ostal trošku zaskočený a urazený a ja som sa snažila zachrániť situáciu .. „ A vaši tu robia ?" „Áno keď treba tak áno .." „ Aha tá vec ... s tímy babami .. je mi to ľúto .." „ To je v poriadku .." „Sem berieš všetky baby?" „ Nie si prvá .." „Ja som prvá ktorá má s tebou rande ?" „Nie si prvá ktorú som zobral sem .." „ Ó ... to je pocta a prečo ?" „ Neviem páčiš sa mi .." „Ja sa ti páčim ? .. Naozaj !" „ Áno si iná ako ostatné .." „ Nie to nie som úplne rovnaká ." „ Nie .. nie si si taká iná ... S tebou sa človek cíti tak výnimočne tak ... inak .." „ Som rada že mi to hovoríš .." „Hovorím len pravdu .. Preto ťa všetci chcú .." Najedli sme sa a Lukáš ma išiel odprevadiť domou .. celou cestou sme sa bavili o ňom a o mne .. Bolo to fajn.. „ Tu bývam .." Zastali sme pred našim domom .. „Dnes mi bolo úžasne .. naozaj Ďakujem veľmi pekne za všetko .." „Aj mne bolo super dávno som sa tak dobre neporozprával .." „To som rada .. hh .." „ Nina ? .. chcem ťa pozvať ... Zajtra sa ide k nám na chatu ... bol by som rád keby prídeš .. bolo bi to fajn .." „Uvidím .. Ďakujem za pozvanie .." „Za málo .." „Ok .. tak ja idem .." „ Aj ja ahoj ." „Ahoj .. .." „ Páá .." „ páá ." „ Tak sa uvidíme zajtra .." „Áno .. ahoj ." „Ahoj .." Po dlhom lúčení Lukáš odišiel a ja .. Ja som stála opretá o naše dvere a dívala som sa na hviezdy .. „Zlatko čo tu robíš ." Mama otvorila dvere a ja som sa strepala dnu ... „ Au .. mami ." „Ou .. bože prepáč .. h ..." „Mami .. ti si ma špehovala ?" „ Nie to nie ani náhodou ." „Naozaj ??" „ Nie .. možno .. prepáč musela som .. keď tvoje prvé rande ." „ Mami .." „No čo ." „Och .. bože .." Vošla som dnu do domu .. „Otec ťa čaká v izbe .." No z bohom už je to tu .. Zhlboka som sa nadýchla a išla do izby . Otec sedel na posteli a díval sa na stenu pri skrini . Hneď ako ma počul vojsť do izby spozornel a spustil .. „Kto to bol .." „ Kamarát zo školy .." „ Nina toto sa stalo posledný krát .." „Ocko však sa nič nestalo .." „Nič .. prišla si domou o pol ôsmej ." „Ocino mám šestnásť a o dav roky osemnásť to hádam niečo znamená .." „Neznamená to vôbec nič .." „Ale znamená .. ocino hádam nechceš aby som až do mojej osemnástky sedela zavretá v izbe .." „Môžeš chodiť von ale iba z priateľmi ." „Však on je kamarát .." „Myslel som priateľmi ženského pohlavia ." „Otec uvedomuješ si vôbec čo hovoríš ?" „Áno a to dokonale ..." „Nenávidím ťa .. si hrozný .. úplne odporný .." „Ako sa to so mnou rozprávaš ..?" „Ja sa tak s tebou nechcem rozprávať no ti mi nedávaš na výber .." „Si šestnásť ročné decko ktoré mi nebude skákať do úsmevu .." Otec odišiel a zabuchol dvere .. „Trhni si ..." Vyletelo mi z úst ... Otec sa vrátil .. „ Čo prosím ?" „Nič .." Zavrela som mu dvere pred nosom .. Neznášam ho .. „ Nie .. nie .." kopala som do postele .... Po pár hodinách som sa upokojila ... No v tom tam vtrhla moja jedenásť ročná sestra Andrea .. „ Čo je Andrea.." „Čo sa stalo prečo ocino kričal ?" „Ale nič to sme sa len tak pochytili .." „Naozaj .." „Áno .." „Bála som sa ho keď tak kričal .." „nemáš sa prečo .." Andrea sa ku mne naklonila .. „Vieš Nina .. ja som sa pocikala ..." Ostala som zaskočená .. „Čo ?? ... robíš si srandu ?" „Nie ja to myslím naozaj .." Andrea si sadla na posteľ a rozkročila si nohy .. „Prestaň bože fuj ..." Strčila som ju z posteli .. „To je nechutné ... to už nerob nikdy a pred nikým .." Andrea prikývla a bežala do izby .. Vôbec sa mi nechcelo učiť sa na zajtra .. Ležala som a premýšľala .. ani neviem nad čím .. Proste som len ležala až kým ma neprerušilo vibrovanie mobilu .. Prišla mi sms od Lukáša ..