do rána som verila,
že by sa niečo mohlo zmeniť
plakala viac ako túžila
smútok s láskou ztužiť
a keď prišlo ráno
dúfala som, že to bol len sen
že povieš mi svoje áno
smútiť naďalej nesmiem
ľúbila si ma tak veľmi
až si sa ma zriekla
slzy kotúľajú sa mi
láska ma odviekla
dolu strmým údolím
zdobeným pozlátkou
kde naveky zaspím
spolu s našou láskou
nikdy som sa nechcela zobudiť
do takéhoto rána
radšej zamieriť
kde je večná brána
vo večnosti budem sama
iba v pustom žiali
dúfajúc neodídem z tama
momenty samoty toľko stáli
celú moju dušu
teraz rozdriapanú na kúsky
opravujem bez tušu
bez tvojej lásky
-máj
