„Prečo by som s nim mala niekde ísť?! Nechcem ho tu!“ kričala som na neho so slzami v očiach.
Pozeral sa na mňa akokeby mi neveril. Stal tu, oproti mne a pozeral sa na mňa s neveriacim pohľadom.
„Veď to povedal si predsa jeho! Není to pravda??! Nepovedal to náhodou pred všetkými?“ bol až príliš nahnevaný. Priam zúril.
„Spravil mi scénu pred všetkými že ma chce odviesť kilometre ďaleko ale koľko rokov sa neukázal, ha?! Nemôžem uveriť že veríš takýmto klebetam. Si neskutočný!“ už som to nemohla vydržať a naplno sa rozplakala. Podlomili sa mi kolená a klesla som na zem. Plakala som pred ním ako taká chudera.
„Už takto ďalej pokračovať nemôžem“ zašepkal a ja som na chvíľu prestala dýchať. Zdvihla som pohľad k nemu so strachom v očiach.
„Ako to myslíš?“ moja otázka znela až bojazlivo. Veď nemohol myslieť na...
„Skončili sme Alisson“ po tejto vete som nevnímala absolútne nič. Moje oči zase začali tvoriť slzy,,.ktoré mi stekali po lícach.
Čakala som že si robí srandu. Čakala som smiech. No ten neprišiel. Čakala som že príde ku mne, zdvihne ma a povie že si robil len srandu, že ma nechce opustiť. No to sa nestalo. Nič z toho.
Nepovedal ani jedno slovo. Otočil sa a odišiel.
Odišiel bez jedineho slova či vysvetlenia.
V tu chvíľu som si myslela že je koniec.
Ale bol to len začiatok.
PS : ďakujem za prečítanie... Budem veľmi rada keď zanecháte koment čo sa vám páčilo najviac ;)...
YOU ARE READING
Born to be hidden
FanfictionAlisson mala úplne normálny život... No dovtedy pokým sa jej mama nerozhodla že sa chce po rokoch naspäť nasťahovať do ich rodného mesta. Ali je veľmi nadšená že zase uvidí ostatných príbuzných no má taký pocit že mesto, do ktorého sa má nastavovať...
