Born to be hidden

1. Kapitola

Už je to dlho čo som videla príbuzných. Nemali sme čas ich pozrieť a bolo mi to ľúto. Ale každý večer sme si volali. Teda aspoň ja keďže mama bola stále v práci.

   Mama je špičková doktorka a vďaka jej práci sme sa sťahovali z jedného miesta na druhé. Bývalá som v Španielsku, Švajčiarsku, Nemecku , Turecku a vo viacerých krajinách. A práve teraz sedím v lietadle a z Argentíny sa sťahujem naspäť do Californie po veľa rokoch.

     Veľmi sa na príbuzných teším. Hlavne na svoju starkú. Je to ten najmilší človek na svete. Každý deň mi volá ako sa mám, či som jedla, ako sa mám. Nevidela som ju veľmi dlho a už mi chýba.

   Samozrejme sa teším na ostatných.. Na krstných rodičov, sesternicu a bratranca a mojich troch super ujov.
Nevidela som ich od svojich desiatich.

   Už vidím ako ma všetci čakajú v hlavnom dome.
   Hlavný dom je dom kde býva moja starká. Volám ho tak pretože tam všetci vyrastali. Okrem mňa. Je to dom kde sa spoznali mama a otec.

     Svojho otca nepoznám. Nikdy som ho nevidela. Neviem ako vyzerá alebo aký je to človek. Viem o ňom len to ze sa s mamou spoznali na večierku, ktorý usporiadala moja rodina. Nič viac nič menej. Mama o ňom nerada hovorí a som aj rada. Nechcem o ňom vedieť nič. Celé moje detstvo tu nebol takže...

   „Ali, o chvíľu pristavame. Zapni si pás.“ z premýšľania ma vytrhol mamin hlas. Pozrela som sa na ňu a s úsmevom prikývla.
 
    Prisaham že som letela toľkokrát že už ani necítim že lietadlo vzlietava a prístava. V lietadle som viac ako doma ale nikdy som si nesťažovala. Navštívila som veľa krásnych miest, naučila sa jazyky a ich kultúry a spoznala úžasných ľudí.

    „Už sa na nich strašne teším.“ povedal som s veľkým nadšením.
 
    „ A do školy sa tešíš?“ vedela som že sa to spýta. Pozrela som sa na ňu s bojazlivym pohľadom. Pozrela som sa z okna lietadla a povzdychla som si.

    „Ja neviem. Som... Mám trošku strach. Však vieš.“ odpovedala som jej vyhýbavo. Zrazu som pocítila jej ruku na mojej. Otočila som sa na ňu so spýtavým pohľadom.

   „Neboj nebude to také zlé. Rýchlo si zvykneš uvidíš.“ zdvihla som obočie s pohľadom že či to myslí naozaj.

  „Vážne mama? Veď tak 6 rokov som nebola v škole. Neviem ako to zvládnem. Čo keď sa im nezapáčim? Čo keď ma tam nebudú chcieť? Čo keď..“ hneď ma prerušila a začala mi hovoriť pozitívne veci. Ale prestala som ju počúvať.

   Tak aby ste pochopili. Keď sme sa s mamou sťahovali z jedného miesta na druhé tak bola blbosť prihlasovať ma zakaždým do novej školy. Tak som sa učila doma. V škole som nebola asi od desiatich. Mala som stále novú učiteľku ale každú som mala rada. Ale kamarátov som nemala nikdy.... Teda  nie. Keď som mala desať rokov mala som jednu dobrú priateľku.

Po pristátí :

Keď sme konečne vyšli z letiska striasla som sa od zimy. V Californii je o trošku menej stupňov ako v Argentíne a ja som mala na sebe sukňu bez siloniek a top na ramienkach. Takže áno bola mi zima.

Prechádzali sme cez parkovisko a mama do mňa zrazu strčila. Otočila som sa na ňu so spýtavým pohľadom a ona mi ukázala prstom na dačo. Alebo teda na niekoho. Pozrela som sa lepšie a bola to moja starká so strýkami.

Hneď ako som ich videla začala som behať rovno do starkinej náruče. V jej náručí som cítila lásku a teplo a bezpečie po dlhom čase. Bola som taka šťastná že som začala plakať od radosti.

  „Babi“ šepkala som jej do ramena. Bola taka nízka ako ja. Možno ešte nižšia. Cítila som ako ma silno stíska.

„Moja pekná. Ty si ale vyrástla Ali. Už si taká veľká.“ povedala mi ked sme sa trošku odtiahli. Zasmiala som sa a prikývla. Aj ona trošku zostarla ale stále bola tá najkrajšia stará mama pod slnkom.

  „No poď sem krpec“ povedal strýko Eric. Zdvihol ma a zatočil sa so mnou.
   „ Strýko Eric daj ma dole. Som ťažká“ dohovarala so mu so smiechom. Nie že by ma položil ale dal ma do náručia strýkovi Danielovi a ten potom k Davidovi. Mám vtipnú rodinu.

Po malom uvítani starká videla že mi je zima takže sme sa pobrali domov. Celú cestu som pozerala von oknom či si náhodou na niečo nepamätám. Spoznala som len park, do ktorého som ako malá chodievala.

   Už keď som videla že prechádzame veľkú bránu vedela som že som doma. Vystúpila som z auta a na chvíľu som sa zapozerala na ten dom.

  Bol to veľký dom so záhradou, v ktorej som sa rada schovavala ako malá. Pozerala som sa na ten dom s vedomím že mi začína nový život. Taký, aký si ja vyberiem.

  Cítila som sa veľmi divne keď som doň vstupovala ale tá vôňa... Ta vôňa mi pripomenula staré dobré časy, ktoré som tu zažila s rodinou. Hneď ma ten pocit prešiel keď som zacitila tú vôňu.

  Vstúpili sme do obývačky kde ma čakali krstní rodičia a ich deti. Teda Sarah s Mikeom. Keď som bola malá boli to moji najlepší kamaráti.
  Hneď ako si ma všimli tak ma prišli vyobjimat a vystiskat. Mike si zo mňa začal robiť srandu že odteraz mi bude robiť ochranku aby odplasil dotieravych chalanov.

Po dvoch hodinách :

  „Dobre ľudia, idem sa osprchovať a idem si ľahnúť. Som unavená.“ oznámila som im a vstala z gauča.

  Celé dve hodiny sa ma pýtali kde sme všade boli, ako sa mi tam páčilo a aký bol let. Samozrejme som hneď vybalila ich darčeky a podávala im čo som im doniesla. Za tie roky som toho nazbierala dosť keďže som nikdy nevedela kedy sa zase uvidíme.

  Keď som vstúpila do svojej izby nechcela som veriť že tá izba bola moja. Že patrila mne. Vyzerala tak isto ako som ju nechala pred rokmi. Veľká posteľ so závesom, veľký parapet s oknom, písací stôl. A všetko v ružovej. Bola som taká princezná rodiny.

   Po sprche som sa konečne cítila čistá a uvoľnená. Vážne som bola unavená z tej cesty keďže sme museli aj prestupovat. Hneď ako som si sadla na posteľ do izby vstúpila mama. Prišla ku mne a sadla si na posteľ.

   „Zajtra tu urobíme poriadok a nákupime veci ktoré potrebuješ. A aj veci do školy musíme zaobstarať.“ povedala s úsmevom. Len som jej na to prikývla a usmiala sa na ňu.

   Mama ma uložila do postele a pobozkala ma na čelo. Usmiala som sa na ňu a zašepkala jej dobrú noc. Keď odchádzala tak pred dverami zastala a kyvla mi.
   „Dobrú noc moja“ a odišla.

   Od zajtra mi začína nový život. Nové prostredie, noví ľudia, nová škola. Od teraz bude všetko tak ako chcem ja.
Som zvedavá čo má tento nový život pre mňa prichystané.

   Ani som sa nenazdala a pobrala sa do ríše snov.

PS: ďakujem za prečítanie :)