Born to be hidden

3. Kapitola

„Mama už ma bolia! Nemôžeme si ísť niekam sadnúť?" prosila som mamu, ktorá behala po celom obchodnom centre. Už sa mi začalo sčernevať pred očami.

„No dobre" povzdychla si.
„Poď sadneme si do kaviarne." vďaka Bohu.
Od rána beháme z jedného miesta na druhé a už ma to nebaví. Už nevládzem. Boli sme v novej škole, kde sme vybavili môj nástup... Na zajtra. Áno, už zajtra pôjdem do novej školy. Taká nervózna som ešte nebola.

Sadli sme a čakali na čašníčku. Boli sme tam sotva pár minút a už na mamu niekto kričal. Samozrejme som toho človeka nepoznala.

„Dobrý deň, vybrali ste si?" otočila som sa a videla som dievča s hnedými vlasmi a milým úsmevom.
„Dobrý deň áno áno... Pre mňa poprosím cappucino a pre mamku veľké espresso s mliekom. Ďakujem." usmiala sa a odišla.

Po káve sme zase behali ako idioti po obchodoch a aby toho nebolo málo išli sme aj do druhého úplne na konci mesta.
Prišli sme domov o pol siedmej večer a prvé čo som spravila bolo že som išla do vane. Nevedela som kde mi hlava stojí. Strašne ma bolelo hlava.

Po kúpaní som si zbalila tašku. Dala som si tam nejaké zošity, tablet a peračník. Tašku do školy som mala že čiernu kabelku keďže ja sa obliekam viac elegantné, tak sa mi viac hodí kabelka. Ale našťastie sa tam všetko zmestí.

„No čo zbalená?" prišla mama do izby a oprela sa o zárubňu dverí. Sadla som si na posteľ a povzdychla si.
„ Som zvedavá čo bude zajtra. Celkom som nervózna ale ..." nedokončila som. Prerušila ma mama objatím.
„Neboj sa. Bude to v poriadku. Uvidíš." aspoň trošku ma upokojila.
Pomohla mi vybrať ešte oblečenie a potom odišla.
Ľahla som si a do minúty zaspala.

Ďalší deň :

Ráno som sa zobudila ešte pred budíkom....toto sa mi nestáva. Vstala som, urobila si rannú rutinu a obliekla sa. Už večer som si s mamou pripravila čiernu sukňu, pančuchy, ružový top na ramienka a na nohy som si obula čierne čižmy na menšom opätku.

„Dobré ráno ľudia." pozdravila som rodinke keď som došla do jedálne.
Sedeli tam už len babka so strýkom Ericom a sesterka Sarah.
Sadla som si a rýchlo sa najedla. Hltala som to jedlo tak rýchlo ako som mohla. Nechcela som aby sa ma pýtali ako sa teším alebo či som nervózna.
Vstala som zo stoličky a chcela odísť no Sarah ma zastavila.
„Ali počkaj odveziem ťa." myslela som si že do školy budem chodiť sama. Super.

Cesta do školy trvala len pár minút, našťastie. Celú cestu som premýšľala ako nájdem riaditeľnu lebo odvčera som zabudla kde je. Ta škola je ako labyrint.
Zastavili sme pred školou, Sarah mi zapriala pekný deň a vystúpila som.

Hneď ako som vystúpila som cítila všetky pohľady na mne. Toto nenávidím.
Vstúpila som do školy a poobzerala som sa. Bola som fakt stratená a až príliš som sa hanbila spýtať sa.

„Ahoj. Ty si tu nová?" z premýšľania ma prerušil hlas. Otočila som sa a uvidela nízke tmavovlasé dievča s úprimným úsmevom.

„Ahoj, áno som. To je to na mne až tak vidieť?" spýtala som sa nervóznym tónom.
„Trošičku. Ale to je úplne v pohode. Hľadáš riaditeľnu nie?" prikývla som a usmiala sa.
„Poď ukážem ti ju. Mam to po ceste."

Išli sme hore schodmi a úplne mi vypadlo sa predstaviť.
„Prepáč zabudla som. Ja som Alisson." predstavila som a podala jej ruku. Zasmiala sa a podala ju naspäť.
„V poriadku... Ja som Amy. Ty ideš do druháku alebo..?" spýtala sa.
„Áno áno idem."

Zastavili sme pred dverami, čo súdim bola riaditeľna.

„Ďakujem Amy som ti vďačná."
„Ale to je v poriadku. Uvidíme sa neskôr." povedala a pobrala sa asi do triedy.

Nadychla som sa a zaklopala na dvere riaditeľne. Vstúpila som a usmiala sa..
„Dobrý deň ja som Alisson D'Angelo a som tu nová. Včera som tu bola s mamou." predstavila som sa a oboznámila mu kto som.
„Áno spomínam si. Ja som Jefferson a vítam ťa na našej škole." usmial sa a predstavil sa.

Dal mi môj rozvrh a kľúče od skrinky. Oboznámil ma s pravidlami školy a hneď na to mi spravil prehliadku. Bolo to od neho vážne milé no hneď ako sme odišli z riaditeľne, som zabudla ako sa tam vrátiť naspäť. Ja a moja deravá hlava.

Po prehliadke ma zaviedol do triedy.
Zaklopal a vstúpil. Hneď po ňom som vstúpila ja a mala som sklonenú hlavu. Bola som až príliš nervózna.

Prišli sme pred tabuľu a pán Jefferson začal hovoriť.
„Žiaci toto je vaša nová spolužiačka Alisson D'Angelo. Dúfam že sa u vás bude mať dobre." otočil sa ku mne, usmial sa a odišiel z triedy.

„No Alisson ja som profesorka Andersenova a vítam ťa u nás. Učím v tejto triede gramatiku v španielčine. Mohla by si nám o sebe niečo povedať." super...čo im mám povedať.

„No volám sa Alisson D'Angelo, mám 16 rokov a baví ma tanec. Od 10 rokov som sa sťahovala z jedného miesta na druhé a hovorím niekoľkými jazykmi." dúfam že som toho povedala dosť aby mi dali pokoj.

Pozrela som sa na ostatných a boli trošku v šoku ako som videla. A. Nevedela som či je to dobré alebo zlé.

„Akými jazykmi hovoríš?" spýtal sa ma chalan s kučeravými hnedými vlasmi..
„No anglicky, španielsky, turecky a taliansky."

„Wow... Poklona že vieš toľkými jazykmi rozprávať. Tak chicos teraz vy sa predstavte Alisson."

To bude zaujímavé. Táto trieda vyzerá vážne zaujímavo.