Adlerová si priala užiť kávu v samote, ponorená do tichého rozjímania. No tento pokoj jej bol odopretý, keď mladá blonďavá novinárka vtrhla do kancelárie ako veľká voda.
Vyzerala neupravene. Jej čierna, diskutabilne príliš veľká, košeľa bola celá pokrčená. Podobne voľné nohavice mala na jednej strane zastrčené do tenisky, na druhej je trčali von. Rukávy mala ako obyčajne vyhrnuté. Z neusporiadaného drdolu jej do všetkých strán trčali pramienky a vytvárali jej blonďavú svätožiaru.
Kancelárska krysa šľachtená s bezdomovcom, pomyslela si s nechuťou. Napriek tejto povrchnej nevraživosti, však hlboko v srdci cítila jemnú bolesť.
Tak ako aj inokedy, tak aj teraz si matne uvedomovala, ako sa ponášala na Miu. Mia bola jej slnkom. Bola jemná, ženská a vždy mala na tvári úsmev.
Paradoxne, aj keď sa ich tváre takmer strašidelne podobali, Odette bola jemná asi ako strúhadlo na syr. Jej divoký zjav a nespútaná energia boli ostrým kontrastom k jemnej elegancii, ktorá sprevádzala Miu. A predsa, práve táto podobnosť, ktorá bola tak bolestne zrejmá, prinášala Adlerovej rozporuplné pocity. Bola to pripomienka minulosti, ktorú sa snažila zabudnúť, a zároveň dôvod, prečo nedokázala Odette úplne ignorovať.
Odette bola víchor, žiadne slnko. Možno, len možno, tento víchor prinášal do jej života niečo, čo ani nevedela presne definovať. Alebo možno, len spomienku na stratené slnko, ktoré kedysi osvetľovalo jej svet.
"Neviete klopať?" spýtala sa jej znunedene.
Odette sa zastavila v polke kroku v miernom šoku. Potom zaklepala na už dávno otvorené dvere, čím si vyslúžila prevrátenie očami od jej nie veľmi priateľskej šéfky.
"Čo potrebujete?" riekla, zatiaľ čo sa chystala si usrknúť z už takmer chladnej kávy.
„Potrebujem schváliť posledný odsek v článku o tých voľbách," spustila Odette a hodila na stôl kôpku papierov.
Adlerová sa s povzdychom pozrela na dokumenty a potom na Odette. "Nevedeli ste to poslať e-mailom? Alebo ešte lepšie, konzultovať to s politickou sekciou?"
"Z Felixa ma už bolí hlava."
Šéfredaktora zdvihla obočie. To, že ju preferovala nad Beckhamom nebola až taká veľká lichôtka, ako by si človek myslel.
„Prosím, len sa na to pozrite. Nechcem, aby to bolo také... suché."
Odette nebola moc tímový hráč, to bolo Adlerovej nad oblaky jasné. Vzala papiere do rúk a začala čítať. „Odette, tento odsek je tak zle napísaný, že si ho môžeme rovno vytlačiť na toaletný papier."
Odette, teraz opretá rukami o jej stôl, zvesila rezignovane hlavu.
"Pán Holloway nedokáže skryť nenávisť k ženám," čítala z jej článku, "Chcete vyvolať škandál?"
Odette prevrátila oči. „Škandály predávajú noviny."
Adlerová sa odmlčala a pohľad jej skĺzol po Odettinej pokrčenej košeli a rozcuchaných vlasoch. „Škandály predávajú, ale profesionalita drží reputáciu. Tá časť o 'Hollowayovom výraze pripomínajúcom šťastného jazvečíka' je... To nemôžete myslieť vážne."
„Ale je to tak!" protestovala Odette. „Videli si ho niekedy?"
Adlerová sa uškrnula, no odmlčala sa. Niekedy si myslela, že jej takéto články odovzdáva naschvál.
"Pozrite, Korolov tam pridá fotku, nechajte závery na našich čitateľoch. A čo je vôbec tá poznámka o jeho obľúbenej reštaurácii, ktorá vraj podáva najlepšie hranolky v štáte. Sme tu, aby sme poskytovali fakty, nie kulinárske recenzie."
ESTÁS LEYENDO
Ink And Illusions |SK| girlXgirl
RomanceAmbiciózna novinárka Odette mala vždy špeciálne prostriedky ako dostať z ľudí informácie, ktoré potrebovala. Nepočítala však s tým, že vďaka nim nechtiac vyhrabe starú špinu na jej ľadovú a autoritatívnu šéfku Illeanu Adlerovú. Tá si to nenechá páči...