MUŽ BEZ TVÁRE (príbeh sa ešte tvorí)

Úvod

Všade už bola tma a z izieb hotela sa ozývalo tiché chrapkanie. Len v jednej zamestnaneckej izbe sa ešte svietilo. Sarah a Erica boli ešte stále hore. Sarah Wardová, modrooká blondínka, má 12 rokov a pred dvomi týždňami sa sem prisťahovala aj so svojím otcom, lebo si tu našiel prácu - stará sa o kone v mestskej stajni. A Sarah tomu tiež učí. Všetko je tu pre ňu ešte nové a Erica ju zoznamuje s mestom. Erica Bensonová, kučeravá brunetka s tmavými očami, je v rovnakom veku ako Sarah. Je to dcéra majiteľov stajne a hotela, ktorý k nej patrí a v ktorom bývajú spolu s pracovníkmi. Hneď, ako sa s ňou Sarah zoznámila, sa z nich stali najlepšie kamarátky.

Dievčatá v nočných košeliach sa skrývali pod perinou a rozprávali sa. Erica rozprávala Sarah o rôznych miestach všetko čo o nich vedela.

„A čo ten les, ktorý vidno z okna? Prečo nám tam tvoja mama zakázala ísť?" Spýtala sa zvedavo Sarah

„Počkaj, ja som ti ešte nevravela o tunajšej legende?" Spýtala sa Erica

„Noo, nie."

„A to je ako možné? Veď to je najzaujímavejšia vec v meste. Ako som na to mohla zabudnúť? No nič. Takže... Hovorí sa, že v lese, ktorý mimochodom voláme Prekliaty Les,..."

„Prekliaty? Prečo prekliaty?"

„Počkaj, veď ti to práve idem povedať. Hovorí sa, že v Prekliatom Lese žije zvláštna bytosť. Volajú ju Muž Bez Tváre. Vraj vyzerá normálne, ako muž, ale nemá tvár, má dlhé pazúry a nosí čierny plášť s kapucňou. No a vraj les patrí jemu čiže akonáhle doň vojdeš, tak on o tom bude vedieť, takže stretnutiu s ním za jednoducho nevyhneš. A ktokoľvek, kto sa s ním stretne, tak sa zblázni."

„Ako to myslíš, že sa zblázni?"

"Začne utekať z lesa a kričať, bude sa celý triasť, začne sa zajakávať, bude vidieť Muža v odraze zrkadla... A v horšom prípade ho to šialenstvo môže privesť aj k samovražde. Vraj to začalo pred asi 300 rokmi, keď všetci drevorubači, čo v tom lese pracovali, sa raz presne takto vrátili z lesa a všetci rozprávali to isté, a to o tomto Mužovi Bez Tváre. Niektorí obyvatelia mesta sa ho potom pokúšali nájsť a zbaviť sa ho, ale všetci do jedného sa zbláznili, niektorí sa aj zabili. A odvtedy sa všetci obyvatelia mesta tomuto lesu vyhýbajú."

„Wau, nevedela som, že toto mesto má takúto temnú legendu. Ale... Snáď tomu neveríš, či?"

„Jasné že nie. Je to len legenda. Ale aj tak radšej mamu počúvnem. Les je veľmi hustý a hlboký. Ľahko sa v ňom dá stratiť."

Vtom niekto otvoril dvere. Dievčatá nachvíľu ztuhli no hneď sa ukľudnili, keď sa v ozval šepot pani Bensonovej.

„Erica, ty si ešte tu?" vyčítala jej ,,Choďte už spať. Zajtra vás obe potrebujem už skoro ráno, aby sme stihli vypratať izby skôr, než prídu ďalší hostia."

„Jasné mami, už idem."

„Prepáčte pani Bensonová..." zašepkala zahambená Sarah. „Tak dobrú noc Erica"

„Dobrú noc." dievčatá si venovali objatie a Erica šla do svojej izby.

Pani Bensonová stojaca pri dverách sa ešte usmiala na Sarah:
„Dobrú noc Sarah."

„Dobrú noc pani Bensonová."

Dvere sa zabuchli a vládu nad hotelom prevzalo nočné ticho a tma.
-Pani Bensonová je prísna, ale aj veľmi milá- pomyslela si Sarah keď si ukladala hlavu na vankúš.