V zajatí lásky

Znova zmätená

Kamarát, niečo viac?
Zaľúbená, nezaľúbená?
Srdcom či mysľou analyzovať?
Analyzovať, nepremýšľať, žiť - je tu chvíľa prítomná.
Ohnivé myšlienky schladené slovami.
Túžby srdca, tela, duše - ako vybrať medzi toľkými?
V nedeľu áno, v pondelok nie.
Tvoj neúsmev - moje sklamanie.
Kráčam svojimi slovami po lávke,
či môžem dovoliť priechod každej myšlienke? (ci môžem pretrhnúť hrádzu v svojej hlavke?.)
Vraj Ti nevadí byť so svojimi myšlienkami, ticho,
no keď som tam ja, vyzeráš ako by na teba ktosi zle dýchol.
Je mojou misiou byť uvravená ako papagáj,
či počúvať, pýtať sa, porozumieť a nájsť kde je tvoj raj?
Záujem o teba, to čo robíš celé dni,
nie je to sebecké, keď dúfam, že spomneš aj na mňa si?
V rámci tvojich možností....

Pomýšľam na to celé, ako celé dni ďakujem za teba,
a potom zase sú dni, keď rozmýšľam, kam som sa to dostala.
Tak či onak, obrátil si môj život na ruby,
prevrátil si myšlienky a zobudil skryté túžby.
Objavilo sa niečo, čo som nepoznala,
z introverta sa stala urečnená baba.
Alebo za to môže to teplo a nezvyčajne horúce slnko?
Že sa mi podchvíľou pri tvojom mene začervená hlava?
Škerím sa na ten svet ako blázon,
a keď nenapíšeš aspoň pár slov
utopená som v blate slizkých tmavých myšlienok.
Celý deň trýznená túžbou vidieť ťa,
druhý deň hneď využijem možnosť - spontánne sa
rozbehnem do mesta,
až potom je moje srdce spokojné a rovná je cesta.
Nerozumiem, neviem, nič nevidím jasne,
Viem, len, že chcem, aby všetko bolo v Božej vôli - tam je poriadok.
Chytím tvoju ruku, Pane, a povedieš ma po ceste správnej.

(9.4. 2024, cesta do Brna)