Kútikom oka - mihne sa biela,
rýchlym krokom rozozvučí sa hala celá.
Niečo vo mne hneď vie, že je to on.
V srdci roztepe sa zrazu metronóm.
Často premýšľam o tebe,
túžim mať ťa blízko pri sebe.
No keď je preč a za oceánom je jeho srdce,
postupne chladnem, prirodzene, čo vlastne chcem?
Možno pohŕdať milovanou osobou?
Ak áno, je láska len náhodou
citov?
Ak nie, bola to len detská hra?
Ktorý mám poháňať záprah?
Keď zrazu lúč jeho prítomnosti je v dohľade,
rozuzvučia sa znova zvony v hĺbke mojej hrude.
Myšlienky na neho sú znova biele,
svetlé, plné života. Zimomriavky mám na tele.
A tak zas neviem na čom som,
nepreháňam zas záujmom?
(30.9.2024 - Brno)
YOU ARE READING
V zajatí lásky
PoetryAch, čo mám veršov rozpísaných...! Báseň, hoc krátka, sa ľahko načne, ťažko skončí... - Tak ako láska. I v básni človek ako v láske hru krvou platí. Alebo všetko dosiahne ňou, alebo všetko stratí. -- Július Lenko
