Jazdecká Škola Drahokam

*14 konečne doma

Policajtovi som všetko vysvetlila a rovno tam vyslali pár ich ľudí ako sa vraví. Povedali že ma prepustia až za tri dni. Ževraj som veľmi zle na tom so žalúdkom,málo som pila a jedla. Hmm už je jedna hodina.V nemocnici je nudáá. Najradšej by som s Renesmee tryskovala po lúkach al nie,ja musím byť v nemocnici,síce môžem byť rada že žijem.
Zrazu mi na stolíku vedľa mojej postele zavybroval telefón,vzala som ho do ruky a všimla som si že mám SMSku.

Môžem ťa prísť navštíviť? :)
Juraj.

Samozrejme že mi srdce poskočilo až po plafón,odpísala som mu že budem veľmi rada.
Po pol hoďke mi už niekto zaklopal na dverea vstúpil dnu.
Prekvapivo bol to Juraj.

"Ahoj" usmial sa na mňa a ja som mu úsmev vrátila.
"Ahoj,som rada že si tu " ten jeho dokonalý účes a tie prenikavo modré oči,och.
Vzal si stoličku a sadol si vedľa mojej postele.

*** Juraj ***

Ako som si sadol zapozeral som sa na ňu a po trápnej minútke ticha som sa odvážil knej prehovoriť.

"Je ti už lepšie?"
"Áno,ďakujem. A ty čo,bol si niekde jazdiť či si verný nám?" prišlo mi to vtipné a tak som sa zasmial.
"Nie,nebol som nikde.Čakám kedy vyzdravieš." usmial som sa na ňu a ona úsmev opätovala.
"Skade máš moje číslo ak smiem vedieť?"
"Ja ani sám neviem, ale zdá sa mi že s fb."
Trápna chvíľka tichaaa.

"Idem si kúpiť kapučíno,kúpim aj tebe niečo?"
"Nie,vďaka." zase skromná.
*
Doniesol som jej aspoň horúcu čokoládu. Určite už dávno nemala takú dobrotu veď v nemocnici je všetko jedlo odpoené,nech sa poteší aspoň.Aj keď je v nemocnici tak je krásna.Áno,krásna.

"Nech sa páči." podal som jej čokoládu s úsmevom a ona zostala celkom zaskočená,ale v dobrom.
"Ďakujem ale to si nemusel." aj keď viem že vnútri je rada,určite áno.

*** Laura ***

On mi doniesol čokoládu aj keď som nič nechcela!Asi sa roztopím, milujem čokoládu.

* * *
O tri dni neskôr.
* * *

Všetko pobalené a konečne domov,jupí. Nenávidím nemocnice. Fuj.
Mama premňa prišla a sme doma.Konečne. Najhoršie je že už je polovica prázdnin a dokopi som nič nerobila. Ževraj mám ešte ležať aspoň týždeň,nech snívajú. Šak ma kone už pozabíjajú.
S Jurom sme sa dohodli že príde o 13:30 mi pooomáhať skoňmi.
A zato mu dám hodinu jazdenia.
Je to môj princ a okuzlujúcim úsmevom.

Ešte je len sedem hodín ráno,skočím k Renesmee a aspoň sňou soravím niečo ako sa vraví 'zo zeme'. Tak som sa teda prezliekla, ach konečne rajtky.Tak mi chýbali. Vyšla som zadným vchodom rovno k stajniach. Už som videla ako kone ku mne pribehujú pri ohradu. Je to také okuzlujúce.Som rada že ma majú radi.
Renesmee už asi počula moje kroky a vykukla zo stajne a zaerdžala.
"Joj zlatko ako veľmi si mi chýbala,vydrž chvíľku ešte."
Otvorila som vrátka k výbehu tak aby zo stajní kone prešli rovno do výbehu.Pootvárala som boxy a vyviedla som prvého koňa ,samozrejme všetky kone išli za ním. Milujem keď si môžem ulahčiť robotu.

Taká kratšia a večšinou oničom ale musia byť aj také. Dnes alebo zajtra bude pravdepodobne ďaľšia. :)
Strašne vam ďakujem za komenty a votes veľmi mi to zlepšilo náladu♥