Východné Slovensko, 17. marec 2024, 8:42 ráno
Ranné svetlo vrhalo dlhé tiene na zasnežené vrcholky Tatier, keď sa na Slovensku ticho začínal ďalší deň. No na východe, ďaleko od pokojnej scenérie, sa odohrával reťazec udalostí, ktorý mal onedlho vtiahnuť krajinu do krízy, akej ešte nikdy nečelila.
Na ukrajinskom fronte sa tlmený rachot delostrelectva a svetelné pruhy rakiet na oblohe stali smutnou rutinou. Avšak dnes sa niečo strašne pokazilo. Ruská riadená strela Kh-101, vypálená v rámci útoku zameraného na ukrajinskú infraštruktúru, zlyhala. Namiesto toho, aby nasledovala plánovanú trasu nad Ľvovom, odklonila sa na západ, a to spôsobom, aký nikto neočakával. Tichá a nepozorovaná, prekročila slovenský vzdušný priestor – smrtiaci prízrak s nepredvídateľnou trajektóriou.
V malom, rušnom meste Zvolen sa pripravoval na odchod vlak do Košíc. Ranné cesty boli v plnom prúde a vlak plný cestujúcich z rôznych vrstiev spoločnosti – študenti, obchodníci, rodiny – sa mal vydať na svoju púť naprieč krajinou. Cestujúci, nič netušiac o hroze, ktorá sa k nim blíži, sa usádzali na svoje miesta, ukladali batožinu a pripravovali sa na známe vibrácie cesty.
O 8:42 ráno strela zasiahla. Výbuch bol katastrofálny, pretrhol niekoľko vozňov s takou silou, že trosky sa rozleteli do všetkých strán. Pokojné ráno bolo rozbité zvukom trhajúceho sa kovu, kriku a revu plameňov. V okamihu bolo stratených viac ako sto životov a nespočetné množstvo ďalších bolo navždy poznačených.
---
Bratislava, Ministerstvo obrany, 9:00 ráno
Na Ministerstve obrany v Bratislave bola obvyklá ranná rutina náhle prerušená hlasným zvonením alarmov. Generál Ľudovít Kováč, náčelník Generálneho štábu, práve prechádzal rutinné spravodajské hlásenia, keď dorazilo tiesňové volanie.
„Generál, máme situáciu,“ hlásil mladý dôstojník s náznakom naliehavosti v hlase. „Strela zasiahla blízko Zvolena. Podľa predbežných správ ide o ruskú riadenú strelu. Pane, zasiahla civilný vlak.“
Kováčovi sa vytratila farba z tváre, keď si uvedomil vážnosť správy. „Sme pod útokom?“ spýtal sa, už na ceste do krízovej miestnosti.
„Stále to vyhodnocujeme, pane. Zdá sa, že išlo len o jednu strelu, pravdepodobne nefunkčnú... ale počet obetí—“
„Spojte ma s ministrom Smetánom. Hneď.“ Kováčov hlas bol pevný, myseľ už preberala možné scenáre a dôsledky každého z nich.
O pár minút bola situácia v miestnosti plnej najvyššieho velenia slovenskej armády, spravodajských dôstojníkov a vládnych predstaviteľov. Minister obrany Peter Smetána dorazil s vážnym výrazom na tvári a posadil sa na čelo stola.
„Povedzte mi všetko,“ prikázal, jeho hlas bol pokojný, ale preniknutý napätím, ktoré ovládalo miestnosť.
Dopredu predstúpil spravodajský dôstojník s doskou v ruke. „Približne o 8:42 ráno došlo k zásahu blízko Zvolena. Cieľom bol civilný vlak na trase Bratislava-Košice. Potvrdili sme, že ide o ruskú Kh-101, súčasť väčšieho raketového útoku na ukrajinskú infraštruktúru. Avšak strela sa odklonila z kurzu, pravdepodobne v dôsledku poruchy. Súčasné odhady hovoria o viac ako stovke mŕtvych.“
Miestnosť stíchla, váha informácií na nich doľahla ako tmavý mrak. Prvý prehovoril Smetána. „Nešlo o útok na Slovensko. Ale aj tak ide o útok – tragický dôsledok konfliktu, ktorý sa teraz dostal až k našim dverám.“
„Musíme okamžite informovať prezidenta a zvolať Bezpečnostnú radu,“ prerušil ho generál Kováč. „Má to významné dôsledky pre našu národnú bezpečnosť.“
YOU ARE READING
Bratislavský Expres
General FictionBratislavský Expres je pútavý príbeh prepletených osudov, kde jediný okamih zmení všetko. V srdci strednej Európy sa vlak smerujúci do Bratislavy stáva nechcenou scénou tragédie, ktorá zasiahne ďaleko za jeho koľaje. Ruská raketa, ktorá stratí smer...
