Keď som sa na teba zapozerala,
Tak silnú náklonnosť cítila som,
Až zahltil ma strach,
čo všetko ochotne pre teba spravím.
Teraz zobúdzam sa,
No ty už dávno preč si.
Si len tieňom čohosi krásneho.
Čohosi,
Čo v mojej mysli tehlu po tehle budovala som.
Tieňom najreálnejšieho pocitu,
ktorý vo mne jestvoval.
Vyzliekla som sa pred tebou donaha,
No ty si zostala zahalená.
Pod prikrývkou ľútosti niet však výčitiek.
Keď príliš zalievame kvet,
Zvädne.
Tak prečo príliš zalievala som našu lásku?
