Občas zastavím sa,
Že premýšľam stále nad tebou.
Alebo len nad činmi,
ktoré topia ma v mori súženia už nekonečne?
Ty žiješ ďalej,
Na existenciu moju nespomínaš si.
Veď prečo by aj.
Tá noc len jednou z tvojich chýb bola,
Ďalšia z kvapiek do pohára pochabosti.
Ty vzal si mi však niečo,
Čo nik mi už nevráti.
Autonómiu tela,
Ktoré byt len mojim malo.
Raz za 7 rokov obnovia sa,
Všetky ľudské bunky.
Oh,
Aké povznášajúce bude,
Žiť v koži,
Ktorej nikdy nedotkol si sa.
