TEEN WOLF (SK)

17.nech to neskončí katastrofou!

>>>>>>>
s pohľadu Stilesa
-rozprával som sa s mojím otcom, ohľadom toho čo sa ide udiať. Áno môj otec vie o všetkých nadprirodzených „veciach" povedal som mu to, alebo skôr nemal som na výber vtedy, keď sa nás Peter snažil zabiť v škole. Vtedy tam prišiel len on, lebo zrovna na to prišiel, kde by zrovna mohol byť hlavný podozrievavý všetkých vrážd. A videl ho, v celej kráse videl Petra v jeho neľudskej forme. Čo vám poviem, neveril tomu...myslel si, že blúzni. Ale keď si všetko pospájal, ten incident pred tým než moja mama zomrela....dávalo mu to zmysel. To bolo jedno, to druhé bolo, že som ho musel oboznámiť zo všetkými. Čiže povedať mu o Scottovi a Derekovi čo sú. Potom tu bol Deaton. Ďalej tu bola kanima, Jennifer a teraz už vie aj o Lydii aj čo sa je robilo a samozrejme aj o Skyler. O Lydiinom otcovi ešte...zatiaľ nevie. Dnes som mal úlohu mu to povedať.
otec: Stiles? Už máte niečo nové?
ja: nie oci...nič, ohľadom toho tela nevieme nič nové. Derek bol dnes poverený zavolať Petrovi...nepýtaj sa ma prečo. Tiež som tomu chcel zabrániť. No nemáme na výber...ak by počas zatmenia mesiaca poslali proti celej smečke álf Scotta, určite vieš ako by to skončilo. To nedovolím aby sa niečo Scottovi stalo.
otec: chápem...ale Stiles, ide o Petra. Vlkolak, ktorý sa vás snažil zabiť v škole. Ste si istý, že vám bude k dobrým úmyslom?
ja: sám neviem...stále mám v sebe ten pocit, že nerobíme dobre. Ohľadom toho všetkého som mal pravdu, nik mi neveril a teraz zas...bojím sa toho, že sa minulosť opakuje. Ale nemám dôkaz, že má niečo za lubom.
otec: Stiles...pokiaľ má čosi za lubom spraví chybu...vždy spravia chybu. V tom mi ver....z vlastných skúseností viem, že si nastrážia vlastnú pascu.
ja: fajn...ešte jedna vec ohľadom tohto...
otec: čo?
ja: no tak trocha...Lydiin otec je tiež vlkolak. (usmial som sa)
otec: že ma to vôbec neprekvapuje. V inom prípade by som vyšiloval, ale teraz by som to nejako očakával.
ja: lebo som ťa perfektne oboznámil z týmto svetom! (žmurkol som naň)
otec: to je jedno! (zasmial sa)
-obaja sme sa po dlhej dobe začali usmievať a smiať sa...v tom mi pípla správa od Scotta
ja: no tak už máme aspoň niečo...
otec: čo sa deje? Je niečo nové?
ja: nooo...je nás o jedného viac...Peter prišiel a povedal, že nám pomôže.
otec: to je všetko...?Teda myslel som si, že bude na oplátku niečo chcieť.
ja: možno aj niečo vyžiadal, ale Scott mi to nepovedal. Spýtam sa ho zajtra.
otec: zajtra je zápas že?
ja: jop...(usmial som sa)
otec: v tíme je aj Lydia že?
ja: jop! (uškľabil som sa)
otec: prídem sa pozrieť na svojho jediného syna! (potľapkal ma po pleci)
ja: vďaka oci...
otec: to je samozrejmosť, je to prvý zápas po prázdninách musím tam byť! (usmial sa)
ja: dobrý postreh otče!
>>>>>>
s pohľadu Lydie
mama: je to normálne, že som nervózna?
ja: v tvojom prípade, a tejto situácií je to absolútne normálne! (usmiala som sa)
mama: ako vypadám?
ja: vyzeráš neuveriteľne! (objala som ju)
mama: vďaka zlato!
ja: rado sa stalo...a teraz pokoj. O nič nejde je to len večera. Veď ste boli manželia. Toto má byť pre teba hračka!
mama: ja viem, ale je to komplikované! Sama seba nespoznávam!
ja: hlavne buď sama sebou. Budem stále pri vás takže klííídek máti!
-ešte raz sme si venovali pokojný úsmev a môj otec už klopal na dvere.
ja: idem otvoriť
otec: ahoj zlato...(pobozkal ma na čelo)
ja: ahoj tati...krásne kvety!
otec: budú sa páčiť tvojej mame?
ja: bude z nich unesená! (šepla som mu)
-ako pravý gentleman! Čo vám poviem...sako, košeľa, samozrejme zastrčená do riflí...nezabudol na hodinky na pravej ruke. Použil aj voňavku, ktorú dostal od mamy na Vianoce. Nóóó tak tento chce zanechať veľký dojem...vošiel do jedálne a tam už čakala mama v tmavomodrých kokteilových šatách. Vlasy mala vypnuté do drdolu, krk jej zdobil náhrdelník z bielych perlí a na ušiach mala tak isto perly. Otec mal len spadnutú sánku
ja: ehm...oci. zavri pusu, vojdú ti tam muchy! (uchechtala som sa)
otec: prepáč...ja len tvoja mama je strašne krásna! (zanechalo to na mame červeň)
mama: ďakujem Bob, tebe to tak isto sluší!
otec: nie tak ako tebe...(znova sa usmial)
- nastalo hrobové ticho! Do riti musím niečo spraviť.
ja: ehm...oci pre koho sú to tie kvety! (poštuchla som ho k mame)
otec: bože...zabudol som. Nechcel som prísť s prázdnymi rukami a veľmi dobre viem, že tieto ty miluješ. (podal jej ich)
mama: bože sú prekrásne! Nemusel si si robiť starosti. Idem ich dať do vázy (objala ho)
ja: Bob Schild čo to dopekla je s tebou?
otec: som nervózny! Nie je to ako za starých čias!
ja: nič sa nezmenilo. Proste si spomeň na staré časy ako ste sa smiali, rozprávali zážitky ak to bude takto pokračovať umrieme od nudy.
otec: fajn...ale poviem ti. Tvoja mama je krásna! (usmial sa pre seba)
ja: a to je to čo som chcela dosiahnuť. Rozprávajte sa zas ako za starých čias. Ono to pôjde samo.
mama: tak som tu...neposadáme si.
otec: môžeme! (usmial sa)
ja: viete čo? Máte si toho veľa čo povedať, nechajte mňa ja zatiaľ pripravím jedlo na stôl. (odišla som do kuchyne)
„nech to neskončí katastrofou" (opakovala som si v hlave)
s pohľadu otca
-vôbec sa nezmenila. Je tak krásna! Kde som nechal rozum...ako som mohol byť taký debil. Veď ja ju milujem...nikdy by som jej neublížil. Znamená pre mňa všetko. Po dlhej dobe som ju opäť uvidel a do slova mi sánka spadla. Tie šaty jej sadli ako uliate. Dokonale jej ukázali jej ženské krivky.
ja: možno sa budem opakovať, ale si strašne krásna Reychell!
mama: ďakujem Bob... som rada, že sa ti páčim! (usmiala sa)
ja: vždy si sa mi páčila a vždy budeš. Bol som kretén, že som sa vtedy pred tebou premenil...stratil som tým najcennejšie čo som mal. Vás...
ty si bola pre mňa kotva, ktorú som stratil pre svoju nerozvážnosť. Chýbaš mi Reychell. Každý deň si mi chýbala...zobúdzal som sa s pocitom viny. Nemal som ťa po boku. Nikdy som ťa neprestal milovať. Ty si jediná žena aj s Lydiou, ktoré chcem mať vo svojom živote! (po celý čas som ju držal za ruky)
mama: (plakala) vieš Bob, v ten večer....bolo to ťažké tomu uveriť že si vlkolak. Vydesilo ma to k smrti to ti nebudem klamať. Ale bolo aj mojou vinou, že som ťa nevypočula a len tak som ťa odtrhla zo života našej jedinej dcéry.
otec: úplne som to chápal Reychell, zaslúžil som si to. Prišiel som o vás dve a zaslúžil som si to. Ale nikdy som vás neopustil. Vždy som sa vás snažil nájsť...chránil som vás dňom, nocou. Neodpustil by som si ak vy sa vám niečo stalo. (pozeral som sa jej hlboko do očí)
mama: vždy som mala pocit, že nás niekto chráni! (usmiala som sa)
ja: predsa sme boli manželia 8 rokov, nejakú dobu sa už známe! (usmial som sa)
mama: chýbal si mi! Hrozne moc! (pritisla sa mi do hrude)
ja: aj vy mne, hrozne moc! Nedokázal som bez vás žiť...bolo to ťažké.
mama: prvý krát keď mi Lydia zdelila, že ju vlastný otec pohryzol...bola som v šoku. V tej chvíli som si myslela, že si sa vôbec nezmenil ba naopak, ešte zhoršil. Vlastnú dcéru pohryznúť ...
ja: Reychell spravil som to jedine z toho dôvodu, pretože som ju potreboval ochrániť. Sama myslím ako človek by sa neochránila. Niekde tu sa nachádza smečka álf a idú po mne aj po Scottovej smečke.
mama: viem, Lydia mi všetko povedala...bolo to pre mňa ťažké prehltnúť také sústo, ale spravil si to kvôli tomu, že si ju chcel ochrániť. Len mi sľub niečo...
ja: čokoľvek!
mama: nedovoľ aby sa jej nič nestalo...prosím. je mladá, nechcem o ňu prísť. (smrkla)
ja: neprídeš o ňu, dám na ňu pozor. Tak isto ako Derek, Scott a Stiles. Všetci sme tu pre každého.
mama: fajn...a teraz ma silno objím. (zasmiala sa)
ja: (zasmial som sa a pritiahol si ju silnejšie k objatiu)
mama: toto mi chýbalo!
ja: aj mne...(hladil som ju po vlasoch)
mama: nie je akosi dlho v tej kuchyni Lydia? (zasmiala sa)
ja: ehm...Lydia! viem, že si počúvala náš rozhovor. Cítim ťa už od začiatku! (smial som sa) tak poď sem mladá slečna!
Lydia: ehm...nevypadá to tak, že som vás počúvala! Verte mi! Len som sa snažila uchopiť tie najdôležitejšie slová! (usmievala sa)
mama: a máš nejaké slová?
Lydia: nepotrebujem slová, pretože vidím to čo chcem vidieť...čiže vás dvoch ako sa objímate a to mi stačí! ( podišla ku nám)
ja: rodinné objatie?
mama: rodinné objatie!
-opäť som sa cítil milovaný. S mojou jedinou láskou života a s mojou najdrahšou dcérou. Opäť sme ako jedna rodina. Už nikdy viac ich neopustím a vždy budem pri nich. Tak moc mi chýbali...uvádzalo ma to do šialenstva, keď som sa prebúdzal sám v posteli. Nemať po boku vašu polovičku...je to devastujúce pre vás!
Lydia: takže to znamená...že ste udobrený a môj papa sa môže nasťahovať ku nám? (zaklipkali jej oči)
ja: Lydia, zas nechoď na to zhurta! (smial som sa) to je na tvojej mame...
mama: máš pravdu...a preto ti hovorím, že môžeš už dnes u nás spať! (objala ma)
Lydia: jupííííí! Moji rodičia sú späť! Nerozdeliteľná trojka je opäť spojená! Tak moc vás ľúbim! (objala nás)
ja: vážne môžem?
mama: nepýtaj sa, lebo si to rozmyslím! (zasmiala sa)
Lydia: fajn, asi by sme mali už začať jesť pretože nám to ochladne!
mama: ou áno...idem to pripraviť.
ja: pomôžem ti...(usmial som sa na ňu)
s pohľadu Lydie
-a takto to nejako pokračovalo až k samotnému večeru. Ešte som im zdelila, že zajtra je ten zápas, obaja súhlasili a povedali, že ma prídu aj Stilesa so Scottom podporiť. Keď už sme dovečerali, rodičia si otvorili víno a šli si sadnúť do obývačky. Ja som sa zatiaľ vyparila hore do izby, kde som písala Stilesovi nech sa staví. Ani nie o 5 minút bol pri dverách...
ja: to je pre mňa, nenechajte sa rušiť! (usmiala som sa na nich)
otec: to je Stiles, že?
ja: nerob sa že nevieš, je jasné že si ho vycítil už len keď tu mal namierené! (smiala som sa)
otec: to máš pravdu, takže budem počuť všetko čo sa bude robiť hore....VŠETKO! (zdvihol prst)
ja: ewww, otec...fajn. (smiala som sa)
Stiles: ahoj zlato...chýbal som ti! (pobozkal ma )
ja: samozrejme! (usmiala som sa)
Stiles: dobrý pán a pani Schildovi! (kýval im)
otec: ahoj Stiles...ako sa má šerif?
Stiles: fajn...viete vždy sa čosi robí v tomto meste! (mykol ramenom)
mama: ahoj Stiles...zajtra vás prídeme podporiť na váš zápas! (usmievala sa)
Stiles: to je od vás veľmi milé pani Schildová! (usmieval sa)
ja: tak my sa vytratíme hore...(ťahala som ho za ruku)
otec: nezabúdaj VŠETKO!
ja: (pretočila som očami)
Stilesa: čo myslel tým všetko? (pozrel na mňa zmätene)
ja: otec si myslel, že budeme no tóóó! (smiala som sa)
Stiles: aha! (uškrnul sa)
ja: bože dnešok nemohol skončiť lepšie! (usmievala som sa mu do hrude)
Stiles: všimol som si, že tvoji rodičia vyzerali byť šťastne...takže to vyšlo!
ja: áno! A som najšťastnejší človek! Tata bude spať aj u nás...čo ma viac teší! (usmievala som sa naň)
Stiles: hovoril som ti, že to všetko dobre dopadne...(venoval mi pusu do vlasov) si neskutočná!
ja: nie nie som...len som sa snažila dať do kopy ľudí, ktorí si nevedeli nájsť cestu k sebe späť .
Stiles: a to ťa robí neskutočnou! (opäť ma pobozkal)
ja: a teba to robí najlepším priateľom! (viac som sa mu zhrnula ho náruče)
Stiles: lebo mám pri sebe teba! (díval sa mi do očí)
ja: milujem ťa! (vášnivo som ho pobozkala)
Stiles: aj ja teba zlato...(usmieval sa)
ja: zajtra mám chuť nakopať pár stredoškolských zadkov! (zasmiala som sa)
Stiles: rád ti s tým pomôžem! (zasmial sa)
ja: dohodnuté!
Stiles: skoro som zabudol, prišla mi správa od Scotta...
ja: a?
Stiles: Peter je ochotný nám pomôcť s alfami, ale určite v tom niečo je...to by nebol Peter keby niečo nechcel!
ja: čo myslíš, že bude od nás chcieť?
Stiles: neviem či od nás, alebo len od Scotta
ja: prečo práve od neho?
Stiles: lebo je pravý alfa, ktorého mimochodom on premenil na vlkolaka.
ja: ou...tak či tak nekazme si túto chvíľku, páči sa mi! (zabrblala som mu do hrude)
Stiles: aj mne...(usmieval sa)