Nový začiatok?

265 12 5
                                    

Stojím pred letiskom a snažím sa ukľudniť. Len pred pár minútami som vybehla z domu a bežala sem. Prečo? Lebo môj život tu stratil zmysel no miesto toho aby som ho ukončila rozhodla som sa začať nanovo. Nemám nič iné iba kabelku kde je kreditná karta so všetkými mojimi úsporami. Stále sa nemôžem poriadne nadýchnuť, no už bežím ďalej aby som si kúpila letenku. Neni tažké si vybrať kam by ste leteli v takejto situácii, idete čo najďalej od miesta kde ste. "Mollory!" začujem niekoho kričať moje meno. Obzriem sa a vidím moju mamu ako stojí niekoľko metrov odo mňa. Na nič nečakám, beriem letenku a znovu začínam utekať. Ďakujem všetkým silám vesmíru že práve vyhlásili môj let. Hodila som všetko potrebné pred ženu v gate, len sa na mňa usmiala a pustila ma do lietadla. Ani nie za 10 minút sme vzlietli. A tak začína môj nový život v LA.
-----
Cítim sa stratená, nemám kam ísť ale nič sa nedá vrátiť späť. Idem po ulici a vchádzam do prvého hotelu čo vidím. Po zaplatení izby si sadám na hotelovú posteľ. Prečo sa to všetko muselo stať? Cítim horké slzy ako mi padajú po lícach. Na veľký odchod, ako som nazvala môj útek, som sa chystala dlho ale nenapadlo mi že to bude až tak tažké. Nechcelo sa mi myslieť na minulosť tak som vstala z postele a vyrazila sa osprchovať. Pustila som vodu a nechala kvapôčky stekať po mojom tele. Svojim spôsobom ma ukľudňovali. Po sprche a hygiene si líham na posteľ a prevŕtavam pohľadom strop. Jedna časť môjho ja sa teší, veď som predsa v LA! No tá druhá si neni ničím istá a má na to právo. Vnútorný boj ma natoľko vyčerpal že som upadla do ríše snov.
-----
Zvraštím obočie a snažím si zakryť oči rukami pred ranným slnkom, posadím sa a začínam rozmýšľať nad dnešným dňom. Mala by som si nájsť nejakú prácu a povedzme si aj nejaký byt. S týmito myšlienkami som sa obliekla. Dala som si krátke čierne kraťasy, biele tielko a navrch jeansovú košeľu. Pomaly vychádzam z hotela do rušných ulíc LA. Neviem kam sa skôr pozrieť, toľko ľudí a áut som na ulici pokope ešte nikdy nevidela. Ako kráčam po širokom chodníku nahlas mi zaškvŕka v bruchu. Ľudia okolo sa na mňa pozerajú a uchechtávajú. *To je hriech keď mi zaškvŕka v bruchu?* zamyslela som sa a trochu nakrčila obočie. Brucho sa ozvalo znovu a ja som sa naň zamračila *dobre, dobre ide sa jesť.* Usadila som sa s mojim hlasným bruchom v malej kaviarničke a dala si croissant. Na stole sa váľali noviny. Zobrala som tie papiere s vytlačeným textom a začala čítať. Upútal ma inzerát na učiteľku umenia. V Doncastery, meste kde som žila ešte včera, som chodila na umeleckú školu. *Túto prácu by som mohla dostať.*
-----
Stojím pred veľkými drevenými dverami a zbieram posledné kúsky mojej odvahy. Zaklopala som, už neni cesty späť. "Ďalej" ozval ženský hlas zvnútra. Vošla som do miestnosti, oproti mne sa nachádza sklenený stôl za ním sedí blondínka v stredných rokoch a milo sa usmieva, na stenách sú rôzne obrazy a fotky. "D-dobrý prišla som sa uchádzať o prácu učiteľky umenia" vyjachtala som zo seba. "Ach áno, nutne niekoho potrebujeme" usmiala sa blondínka. "Kedy by ste mohli nastúpiť?" Pokračovala s úsmevom na perách. "Kľudne zajtra" "To je výborné! Len je tu jeden problém" odmlčala sa, " musela by ste spať na internáte." Nič som nenamietala a tak mi dala adresu internátu a číslo izby. "A Mollory!" zakričala na mňa keď s som už bola pri dverách, "prijala som vás, aj keď ste moc mladá na prácu učiteľky, prosím vás nesklamte ma." Bez slova som zavrela dvere a snažila sa neusmievať ako idiot. *Mám prácu!* radovala som sa v duchu.

*To sa mi hádam zdá* pozerám sa na dvere s číslom 304, teda dúfam že je to 304 lebo cez plagáty, ktoré su polepené na dverách číslo neni poriadne vidieť. Potichu a opatrne ich otvorím. V miestnosti sú tri postele a tri skrine, steny sa skrývajú pod vrstvou plagátov. Je tu iba jedno okno ale je cez polovicu steny. Kabelku hodím na odteraz moju posteľ a zahľadím sa z okna. Len niekoľko blokov od internátu je pláž, z okna vyzerá krásne. Zrazu sa do stredu miestosti vovalia dve dievčatá s obrovskými úsmevmi na tvárach. "Ahoj, som Skylar a toto je Lucy" povedalo nižšie dievča s hnedými vlasmi, sýtočervenými perami a smaragdovými očami. Lucy mi iba zakývala. Je od Skylar o hlavu vyššia, má vlasy čierne ako havranie perie ale jej pokožka je biela ako sneh. "Ty si určite Mollory!" Pokračovala Skylar a úsmev na tvári jej rástol, bojím sa že jej zachvíľu roztrhne ústa. "Odkiaľ vieš moje meno?" "Povedali nám že máš prísť." Ozvala sa po prvýkrát Lucy, presunula som svoj pohľad priamo na ňu. Jediné na čo som sa zmohla bolo slabé -oh-. "Poď ideme ti to tu ukázať." Vzala ma Lucy za ruku a viedla ma von z izby.

Chodíme už asi hodinu po chodbách a ja som uplne stratená, ešteže sú so mnou Skylar a Lucy. "Najlepšie nakoniec Moll" zašepkala Skylar zatiaľ čo mi Lucy dala zozadu ruky na oči. Asi 10x som sa potkla. Skylar ma posadila na zem, Lucy mi odkryla oči. "Woow" otvorila som ústa a nemohla uveriť tomu čo vidím. Nachádzali sme sa na streche a pozerali sa skoro na celé LA. Lucy objednala pizzu a doniesla deku. "Vedela som že ťa výhľad odtiaľto uchváti" zabrblala Skylar a obe sa žiarivo usmiali. "Prečo si prišla učiť na našu školu týždeň pred prázdninami" Sky je strašne ukecaná. "O tom neskôr" s núteným úsmevom som ju odbila. Pizza zmizla, rozlúčila som sa s babami a išla sa prejsť.
-----
Sadla som si do vlhkého piesku na pláži a pozorovala ako zapadá slnko. Obloha sa zafarbila do ružovo-oranžova. Naštastie som si nezabudla gitaru, začala som hrať a spievať:

Today is gonna be the day
That they're gonna throw it back to you
By now you should've somehow
Realized what you gotta do
I dont't belive that anybody
Feels the why I do about you now
Backbeat the word was on the street
That the fire in your heart is out
I'm sure you've heard it all before
But you never really had a doubt
I don't belive that anybody
Feels the way I do about you now...
A v tom si niekto sadol vedľa mňa.
-----------------------------------------------------------------
Autorka: Ahoj! Píšem moju prvú story a chcem sa ospravedlniť ak to bude zlé :) nikdy som nič takéto nepísala a celkovo som dlho nič nepísala :D dúfam že sa vám táto story zapáči a budete ju čítať. Vote, coment poteší :)
-With love Boo xx-

Black and WhiteWhere stories live. Discover now