Bitches in action (TVD and TO)

8. Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie

Anglicko, rok 1470

"Drahá, poď dolu," volal Klaus na Avrilu.

Tá s nadšením zbehla po schodoch. V hale už stál jej otec s pánom Omalwaynom a jej životná láska- Tobias. Ubehol už takmer rok od ich prvého stretnutia. No odvtedy sa veľmi zblížili. Avrila na ňom milovala úplne všetko. Jeho spôsoby, správanie, povahu, gentlemanstvo. Tobiasa na nej zase obdivoval jej odvahu, úprimnosť a krásu. Spolu si skvelo rozumeli. Všetko služobníctvo v Mikaelsonovie dome o nich hovorilo, ako o najkrajšom tunajšom páre. A bola to pravda. Keď sa spolu tí dvaja prechádzali celé mesto na nich mohlo nechať oči. Boli mladí, krásni a to najdôležitejšie šťastní.

Avrila sa v hale najprv priateľsky zvítala s pánom Omalwaynom. Potom sa hodila okolo krku Tobiasovi. Ten ju nežne pobozkal na čelo. Nemohli si dovoliť iné prejavy lásky, pretože to v prítomnosti ich rodičov nepovažovali za vhodné.

"Tak veľmi si mi chýbala," priznal sa Tobias. Nevidel ju celý mesiac. Musel odísť spolu so svojim otcom na obchodnú cestu. No teraz je už naspäť a mieni sa venovať iba jej.

"Aj ty mne," odpovedala, "ale konečne sme zase spolu."

"A budeme už navždy," prisľúbil jej. Zahľadel sa do jej smaragdových očí a ona mu pohľad opätovala. Naspäť do reality ich vrátilo až Klausovho zakašľanie.

"Mali by ste ísť ďalej," pozval ich zdvorilo dnu. "Stavím sa, že určite s radosťou ochutnáte naše víno."

"To si buďte istí," prikývol pán Omalwayne.

Po krátkom pobyte v salóne, kde sa Klaus a pán Omalwayne takmer rozjímali nad dokonalým vínom -zatiaľ čo sa Avrila a Tobias museli uspokojiť s džúsom- sa presunuli do obývačky. Otcovia začali znovu rozoberať obchody. To ich deti pochopili ako vhodnú chvíľu na to, aby sa z izby vytratili. Ruka v ruke zamierili rovno do záhrady. Zamierili k záhonom ruží. Bolo to ich obľúbené miesto . Raz, keď sa naháňali, chytil Tobias Avrilu práve tu. Odvtedy tu chodia, iba tak ležia medzi ružami a rozprávajú sa.

"Dni bez teba boli pre mňa ako tie najhoršie muky," povedal jej Tobias, keď už ležali v tráve a dívali sa na seba.

"Pre mňa tiež," zdôverila sa aj Avrila, "odpočítavala som dni a myslela na nás asi každú minútu.Už nikdy sa od teba nechcem takto odlúčiť."

"Ani ja. Veľmi ťa milujem," vyznal jej lásku.

"Aj ja ťa milujem."

"Smiem prosiť?" opýtal sa jej po chvíli ticha.

"Teraz? Veď nehrá hudba," začudovala sa.

"Myslím, že ju ani nepotrebujeme," žmurkol na ňu.

Tobias podal Avrile ruku a pomohol jej vstať. Jeden pred druhým sa uklonili a zaujali tanečný postoj. Tobias mal jednu ruku na jej páse a druhou jemne držal jej ruku. Ona zase položila tú svoju na jeho plece. Začali sa ladne hýbať. Tobias mal pravdu,naozaj nepotrebovalpremenixD) ?"Pohybovali sa v rytme, ktorý si udali sami. Tobias urobil s Avrilou otočku. A potom ďalšiu a ďalšiu. Neskôr ju Tobias mierne predklonil a zadíval sa jej uprene do očí. Ona mu pohľad opätovala. Na tváti cítila jeho teplý dych. Keď sa konečne spamätali, znovu sa zatočili. Avrile sa ale zakrútila hlava a drgla to Tobiasa. Ten neudržal rovnováhu a obaja spadli na zem. Začali sa smiať. Potom prekonali medzeru, ktorá ich od seba oddeľovala a ich pery sa spojili.

New Orleans, súčasnosť

Teraz ležala Avrila na posteli v otcovom dome. Ležala pod telom svojho hybridského záchrancu. Vášnivo sa bozkávali. Hubrid jej rukou prechádzal po nohe. Šiel stále vyššie a vyššie. Lýtko, stehno, zadok. Jeho ústa skĺzli z jeho pier k jej krku.