If you are going thorugh hell . Keep going.

1.

....a zelená farba tých očí mi pripomenula lúku , trávu na jar a zároveň sady a zelené pláne placu v tých očiach bolo všetko čo som kedy potreboval v tých očiach boli najkrajšie aj najtemnejšie momenty môjho života a tie oči ma teraz prosili o niečo čo som nebol schopný urobiť .....

THOMAS (pred)

Bolo to akoby som padal , pomaly ale isto . Nebol to ten pád ako keď z niečoho skočíte a len pár sekúnd letíte vzduchom kým dopadnete . Nebolo to rýchle ani prudké a už vôbec to netrvalo pár sekúnd . Bolo to skôr akoby som sa potápal nie padal. Áno bolo to ako , keď sa potápate v bazéne a zrazu naschvál vypustíte všetok vzduch aby ste pomaly klesli na dno .

Viete , že spadnete , ale ten pád sa vám zdá dlhý a zatiaľ sa stíhate obzerať po ľudských nohách (ovšem ak viete pod vodou otvoriť oči) .  „Počuješ niečo ?" spýtal sa ten muž s veľkými perami . Bol to chlap , veľmi fascinujúci chlap . Bol to černošský albín neviem či ste už niečo také videli . Predpokladám , že nie na svete sú ževraj len traja . Ale to mi tiež povedala Teresa takže si nie som istý či tomu môžem veriť .Volal sa Tim . „Nie" zamrmlal som podráždene a ešte viac ma podráždilo , že musím otvoriť oči - bolo to akoby som tú vodu cez očné jamky z mojej hlavy vypustil von .

  Predo mnou sedel Tim . Vzdychol si a zložil si hlavu do dlaní . Bolo to zaujímavé lebo som mohol vidieť plavé černošské kučery , ktoré v inštitúte každý tak obdivoval . Tim si tieto veľmi zaujímavé úkazy na hlave prehrabol rukou . Zhlboka sa nadýchol a oprel sa do stoličky .

Pozrel na štrnásť ročného chlapca pred sebou a buchol do stola . „ Teresa sa to naučila za týždeň ! Vydrbaný jeden týždeň" vrčal do mňa . To už som bol nahnevaný aj ja a hlava ma bolela akoby mi do nej niekto z vnútra búšil . „ Tak možno som slabý ! Možno to proste nedokážem !" To už som sa nahnevane zdvíhal zo stoličky . „ Už to skúšame od šiestej rána ! Vlastne už to skúšame pol roka !" hustil do mňa Tim .

Prikývol som sklamane a s povzdychom som si sadol naspäť lebo som vedel , že kým sa dnešná hodina neskončí nepustia ma z tadeto . „ Máš už len dva roky aby si sa rozhodol" zamrmlal Tim a ja som voľne zložené ruky v lone zaťal do pästí aby sa mi netriasli . „ Viem , Teresa o tom rozpráva v jednom kuse"  zamrmlal som úplne potichu . „Ona pôjde však ?" spýtal sa ma Tim a ja som len krátko prikývol . V Timovej tvári sa mihla nejaká silná emócia , zvesil hlavu .

Potom mi pozrel priamo do očí a povedal asi najpravdivejšiu vetu za dnešný deň „ je to veľmi zvláštne dievča".

NEWT

Stáli sme s Albym nad klietkou a čakali . A čakali . „Frase ten sa tam asi zasekol" zamrmlal Gally z davu placerov za nami . Jeden z jeho kamarátov mu niečo pošepkal a on sa zasmial . Pokrútil som hlavou a presne , keď som sa otočil naspäť na klietku počul som náraz a tak sme spolu s Albym prišli bližšie a obaja sa zapreli do jednej strany železných dvierok . Naskytol sa nám pohľad na chlapca . Bol špinavý a triasol sa na celom tele . Skočili sme s Albym naraz do klietky . A pomohli tomu chudákovi vstať .

Keď sme sa všetci traja z klietky dostali . Chlapec sa zmätene rozhliadal „ Vitaj" zvolal som a naširoko sa na neho usmial . Bol to prvý úsmev , ktorý si ten chlapec pamätá a ani nebol úprimný . Smutné . Keďže som mal dosť blbý deň aj bez neprestajných otázok bažanta zašepkal som Albymu nech sa o neho postará on . Zamračil sa , ale napokon prikývol . Predral som sa cez dav placerov a , keď som počul za sebou zúfalý výkrik toho chlapca ani som sa neotočil . Bolo mi toho chlapca veľmi ľúto no bol som zvyknutý . Išiel som pracovať . Prešiel som k sadom a pustil sa do práce .

Po hodinách okopávania som zbadal , že Minho vybieha z východu . Rozhodol som sa , že je na čase si kus oddýchnuť a prespať sa a tak som povedal ostatným frutrálnikom , že si môžu ísť už ľahnúť tiež . Dokríval som k Minhovi a pozdravil sa mu kývol mi na pozdrav no len bežal ďalej lebo jeho práca a celkovo práca bežcov sa ešte ani zďaleka neskončila . Otočil som  sa no nemal som náladu dnes ísť spať k ostatným placerom a tak som zamieril k stene labyrintu pri východnej bráne . O tú časť sa už takmer opieral les . Prešil som tam a došlo mi , že ono teoreticky v lese už je . Zložil som sa na zem , chrbtom sa opierajúc o stenu labyrintu . Nebolo to nepohodlné . Stena bola zarastená ako celý labyrint a vlastne mi to vytváralo niečo ako pohodlnú podušku . Zdvihol som hlavu k nebu no výhľad mi prekrývali stromy . Prehrabol som si vlasy a zašepkal „Newt" .

„Moje meno je Newt , žijem na pekelnom mieste nazvanom plac s okolo 50 chlapcami môjho veku , mam 15 rokov , nikdy sa nedozviem kým som bol predtým , tvorcovia nas sem poslali , nevieme vyriešiť labyrint , nemôžme sa vzdať , musíme to tvorcom vrátiť nech je uz dôvod pre aký nas sem poslali akýkoľvek , tvorcovia su zlí . Moje meno je Newt, Newt ,Newt,....." Opakoval som svoje meno -jediné čo som si zo svojho bývalého života pamätal -az pokým som nezaspal