Prvá

301 14 0
                                    

Dnes ráno som sa zobudila na mamin krik z kuchyne ,,Rosie, Rosie poď sa najesť". Áno, áno Rosie som ja! Celým menom sa volám Rosie Coffer a mám 17 rokov. Mám dlhšie blond vlasy a jemne opálenú pokožku. Moje oči sú hnedé a pery nežné. Dosť bolo o mne, pokračujme.. Ja a mama máme super vzťah kedže môj tatino umrel keď som mala 3 roky, no späť ku môjmu dňu. Pomaly som zišla dolu a na stole ma čakal zelený čaj s vianočkou. Ako som si vychutnávala moje raňajky začula som z hora moj telefón. Vybehla som po schodoch ako torpédo a zodvihla som hovor:
- Áno?
- Ahoj Rosie, tu je Michelle, máš čas?
- Čo potrebuješ?
- Potrebovala by som od teba pomôcť s chalanom.
- Počúvam...
- David mi povedal, že ma miluje a rád by so mnou chodil no neviem čo mu poviem.
- Ja neviem, rada by som ti s tým pomohla, ale fakt netuším.
- Nevadí pokúsim sa porozmýšľať.
,,Rosie, netelefonuj tolko a poď si dojesť raňajky" zakričala mama.
- Dobre Michelle neskôr zavolám pa.
- Pa
,,Už idem mami" Akonáhle som zišla dolu začala som jesť. Počas toho sa mamina snažila naviazať nejakú konverzáciu a tak sa ma opýtala:
,,Čo plánuješ na víkend?"
Kedže som ani netušila čo budem robiť tak som jej odpovedala, že ešte neviem.

Na druhý deň som sa na obed stretla s Michelle, ktorá ma pozvala na záhradnú párty. V hlave som si povedala: Hurá zachránila ma z nudného víkendu doma. Jasne že som povedala ,,Áno!" No najprv som sa opýtala: ,,Kto všetko tam bude?" Michelle záhadne vzdychla a povedala so smiechom v kútikoch úst ,, Ani sama neviem"
Domov som prišla okolo 22.00 a mamina už spala.
Na druhý deň ráno som vyletela z postele a utekala za mamou. Akonáhle ma zbadala behať opýtala sa ma ,, No hovor kam by si chcela ísť?"
- No mami Michelle robí párty na záhrade a pozvala ma na ňu, mohla by som?
   V tom momente mi začalo biť srdce ako zbesilé..
- Budete aj piť?" opýtala sa mama vyčítavo.
- Jasné mám 17 a ľudia tam budú mať aj 18, to je snaď jasné.
   Mama chvíľku rozmýšľala akokeby sa jej dačo nezdalo, v tom momente som sa začala báť ešte viac. No potom povedala: ,,Možeš!"
Od radosti mi skoro srdce vyskočilo, silno som ju objala a na celý dom som kričala:
,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem"
Hneď som volala Michelle a tá sa tiež tešila... Teraz už len dilema čo si oblečiem.

RosieWhere stories live. Discover now