Justin Bieber - Less caring, more killing! [SK]

25.

"Je na tom tak, že jeho stav nieje zrovna najlepší. Stále je v kóme a nevieme kedy sa zobudí. Je tu problém. Pri úraze stratil niektoré spomienky. Nieje to až také vážne, že by sa to nedalo vrátiť spať. Pomocou vás by sa to dalo keby ste mu ich pripomínali. A ako sme zisťovali, jeho šanca na prežitie je tak 40%. Neostáva nám nič iné len veriť a čakať." dokončil a ja som ostala stáť s polotvorenými ustami a pozerala na doktora. Si robí piču?! Nieje to vážne keď stratil spomienky?! Čo ak si ma nebude pamätať a bude z neho iný Justin?! No ako keby nebol. Ale čo ak bude horší?. Toľko otázok, no žiadna odpoveď. Sadla som si na stoličku a zaborila hlavu do dlaní. Z očí mi začali tiecť slzy. Nevedela som čo mám robiť. Dvihla som na chvílu hlavu a opýtala sa doktora, ktorý tam ešte stál. "A kde je?". "Izba 238" usmial sa a ukazal mi smer. S chalanmi sme prechádzali cez chodby a až sme natrafili na jeho izbu. Otvorila som dvere a môj pohlad padol na Justinové telo. Podlomili sa mi kolená a tým, že bol Gorg za mnou ma chytil. "V pohode?" spytal sa a pozrel mi do očí. "Nie" potichu si povedala a sadla si na stoličku vedla postele. "Donesiem vodu" povedal Johnny a stratil sa z miestnosti. "Justin" pošepkala som sama pre seba a chytila jeho dlaň. Vyzeral tak nevinne a zničene, že som z toho bola mimo.

Už vyše hodiny tu sedím a čakám. Ani neviem načo. Stále len dúfam a verím v to ale zatiaľ nič. "Chodte s Johnnym do hotela ja tu s ním budem". "Nie ja tu ostanem" namietala som. "Na to ani nemysli. Si hladná, unavená a potrebuješ oddych." prisne povedal. Mal pravdu. Nevedela som kde mám hlavu a bolo to na mňa moc. Vstala som a pozrela na Justina a Gorga. Usmial sa a ja som sa spolu s Johnnym vybrala do hotela kde sú. Celú cestu som pozerala von oknom a premyšlala som aký je môj život na piču. Ani som sa nenazdala a boli sme tam. "Čo si dáš na jedenie?" spytal sa a prešiel mi po vlasoch. "Neviem, to je jedno. Ja len idem do izby." povedala som a on príkyvol. Vyšla som na 7-me poschodie a vošla do izby. Lahla som si na postel a neviem ako sa mi to podarilo som zaspala.

Zobudila som sa a vedla mňa sedel Johnny a chytal sa za vlasy. Otočila som sa na bok a dlaň som položila na jeho chrbat. "Čo sa deje?" spytala som sa ho. "Jus-justin, o-on" nevedel sa vykoktať. Vstala som ako strela a išla pred neho. V očiach mal slzy. "Čo o-on?!" kričala som a aj mne vyšla slza. "Ne-neprežil to" vykoktal zo seba a hladel do zeme. Ja som si sadla vedla Johnnyho a strašne začala plakať. Bola to neskutočná bolesť. "Prečo on?!" kričala som so slzami v očiach. "Do riti aj s takým životom!" dodala som a nevedela som sa nadýchnuť. "Myslela som že má šancu! Nedokážem žiť bez neho, nieee!" kričala som strašne. "Lucy, preboha Lucy!" kričal Johnny. V tom som otvorila oči. "Si v poriadku?" pozrel sa na mňa vystrašene a v rukách mal tacku s jedlom. "To bol len sen?" spytala som sa ho a dufala, že povie áno. "Hej bol. O čom sa ti snívalo?" položil jedno na stolík a sadol si na postel a pozrel sa na mňa. Mne sa ulavilo ako ešte nikdy. Preboha. "O tom ako Justin zomrel." povedala som potichu. Johnny sa usmial a chytil mi dlaň a hladil ju. "Neboj sa. On je silnejší než si mysliš." povedal a ja som ho objala. Pozrela som sa na jedlo. Ani neviem čo to bolo ale s chuti som jedla. V tom som zase zaspala. Ale už pokojne.

*Ráno*

Zobudila som sa na bolesť hlavy. S nechuťou som sa zdvihla z postele a hrabala sa v kabelke. Našla som tabletku a zapila ju. Išla som si spraviť rannú hygienu. Tá ma kus prebrala. Niekto klopal. Otvorila som. "Ahoj" usmial sa na mňa Johnny. "Ahoj, poď ďalej" pozvala som ho. "Ehm ja len, že Gorg mi volal, že Justin sa začína preberať mali by sme ísť za ním" usmial sa a čakal na to čo poviem. "To vážne?!" skrykla som. "Ja som ti to vravel" uškrnul sa a ja som sa mu hodila do náručia. "Ja som ti to verila" povedala som potichu a cítila som ako sa usmial. Išli sme do nemocnice a zbadali Gorga. "Čaute" pozdravil sa nám. "Ahoj" povedali sme zborovo. "Poďte ďalej" nasledovali sme Gorga. Zabadala som Justina s polotvorenými očami. Mal neutralný výraz. Asi nevie kto sme.

Z pohladu Justina
Neviem kde som, a už vôbec nie čo sa stalo. Okolo mňa počujem len hlas dvoch mužov a jednej ženy alebo dievčaťa skôr. Sú mi povedomé ale nedokážem sa na nich pozrieť. Len počúvam. "Choďte s Johnnym do hotela ja tu s ním ostanem." kto je Johnny?!. "Nie ja tu ostanem!" namietalo to dievča. Kurva ten hlas mi je tak povedomí. Už som zvyšok nepočul lebo som zaspal.

Zobudil som sa a už som aj otvoril oči. Aj keď len z polovice ale aspoň niečo. Zistil som ,že som v nemocnici. Preboha. Ako som sa sem dostal?! Zrazu do izby vošiel nejaký chalan s ešte jedním. Ale za nimi bolo dievča. Sexy dievča. Dlhé hnedé vlasy, hnedo-čierne oči, štíhla postava a dlhé nohy. Tá je ppči. "Justin!" vykrikla. Objala ma a počul som ako si vzlykla. "Kto si?!" spytal som sa a odtiahla sa odomňa. Ona sa pozrela na chalanov tí len prikývli a ja som nechápal. Naše pohlady sa stretli. V očiach mala sklamanie. "Ja som tvoje dievča, Kate" povedala. Do piče, toto je moje dievča?! To ako je možné že je to moje DIEVČA. Ja na vzťahy niesom! "Čože?!" vypleštil som oči. Rozplakala sa a išla von z izbym v tom som si na niečo spomenul.

* dva roky dozadu*

"Vieš si predstaviť medzi nami niečo viac?" opýtala sa. Ležala na mne a ja som jej hladil vlasy." Nie neviem zlatko" zasmial som sa. Ona len na mňa pozrela pohladom že 'prečo?'. "Ja som sa v láske sklamal a dal som zbohom vzťahom vieš?" dodal som. "A teraz už choď!" zakričal som. Zmyzla a ja som si nalial whisky a kopol to do seba. Pred rokom som chodil s Kelsey. Boli sme pár ako každý iný. Miloval som ju. Ale ona ma zradila s iným kokotom. Od toho dňa neverím na lásku. Ja som typ chalana. Namotať, pojebať, odkopnúť. Je mi jedno čo si holka myslí. Mne ide len o jednu vec. Zobral som si kľúče od auta a smeroval do klubu nejakú štetku pretiahnuť. Nie nestačilo mi. Toto som ja. Justin Bieber.

Skončil som s premyšlaním nad tým čo sa stalo. Na to, že by som mal Kate si nespomínam. "Na nás si pamätáš?" opytal sa chalan ktory sedel na stoličke. "Ehm nie" povedal som. "Ja som Gorg, tvoj parťak v gangu a kamoš a to iste je aj Johnny." ukazal na chalana ktorý vstal. Gang?

"Ahoj ja som Gorg" usmial sa a podal mi ruku. "Justin" povedal som. "Takže parťáci?" zasmial sa. "Jasan, dobyjeme Nickov gang predsa" zasmial som sa tiež. Išli sme do skladu a zobrali zbrane. Sadli do môjho čierneho Ranger Overu a išli sme k menšiemu skladu. Zaparkovali sme a počuli výstreli. Nakukli sme a videli sme Nicka ako striela na nejakých chlapov.

"Počkať" povedal som. "Ja si ťa pamätam! Gorg?" dvihol obočie a usmial sa. Áno ten úsmev mu ostal. "Bože, už som sa bál Justin." povedal a buchol ma po ramene. "Auč" sykol som. "Sorry" povedal potichu. "Ako som sa sem dostal?" spytal som sa. "No postrelili ťa, Jacobov poskok" odvetil Johnny a pozrel sa ma mňa. "Kto je Jacob?" zvedavosť vo mne srčala. Ale zazrak bol, že som si spomenul. Na moju prácu som si spomenul. Skoro všetko. Hlavne prečo som sem prišiel a viem že aj kvoli Kate to bolo. Ale ona a ja. Nepamätám si. "Je aspoň ten chuj mrtvý?!" sykol som. "Hej, zabil som ho" povedal Gorg. Ja som bol rád a usmial som sa. Do izby vošla Kate. Je fakt kus! "Necháme vás o samote. My sme si už všetko vyjasnili" povedal Gorg a vyšli z izby. Kate si sadla a pozrela na mňa. "Ani kusok si nespomínaš?" spytala sa ma. "Niečo sa mi už marí, kvôli Jacobovemu listu. Ale čo bolo medzi nami moc nie." povedal som a pozrel do jej uslzených učí.

Z pohladu Kate
Nespomína si na mňa. Prečo? Nejaký list mu ma pripomenul. "Aký list?" spytala som sa a dvihla obočie. "Kvoli nemu som tu. Mal som podpisať zmluvu s Jacobom. Buť budem pre neho robiť a dam mu veci alebo zabjje teba a chalanov. No a ako som zistil tak sme ho zabili" povedal. Teraz mi to všetko doplo. "Aha" ticho som povedala. Chcela som odísť ale ...

Ďalšia časť je tu :) Ak sa vám páčila dajte VOTE. Za 15 VOTE dám ďalšiu časť :) Ďakujem ^^