Justin Bieber - Less caring, more killing! [SK]

26.

Ale jeho ruka sa dotkla mojej. "Kate, stratil som spomienky. Neviem kto si, možno na to prídem, ale neviem kedy a ako." povedal pustil jeho ruku z mojej a zavrel oči. V hlave sa mi premietali jeho slová a bolo mi fakt na nič. Zobrala som kabelku a išla von z izby. Nebudem už roniť slzy. Idem robiť všetko preto aby sa mu tie spomienky a stav vrátil. Ale teraz som mala starostí vyše hlavy, tak som sa rozhodla si ísť prevetrať hlavu. Zobrala som sluchudká a dala ich do svojho iPhonu. Pustila pesničky a vyšla z nemocnice. Pocítila som pach veľkomesta. Kopu ľudí,áut, domov. Oproti bol park tak som išla k nemu. Celú cestu som premýšlaľa o Justinovi. Moja myseľ nešla nikde inde ani len na chvílu. Klamala by som keby som povedala, že som nevyronila ani jendu slzu. Bola som v parku, sadla som si na najbližšiu lavičku pri jazierku a započúvala sa do pesničky. Privrela som oči a nechala sa únašať hudbou. "Through the sorrow, through the fights, don't you worry, cuz everything's gonna be alright." Za niekoľko sekúnd som cítila niekoho dlaň na mojom ramene. So strachom som sa otočila a pozrela na osobu. Bol to Johnny. Vydýchla som si a dala dole sluchádka z uší. "Neľakaj sa, ja nehrýžem." zasmial sa. "Ja viem ale v tej rýchlosti neviem ako reagovať." zasmiala som sa a on tiež. Aspoň kúsok dobrej nálady. "Ako ti je?" spýtal sa a dal na mňa taký pohľad, že to neviem opísať. Bol to strašne sexy pohľad. Ach tie moje myšlienky. "No na nič, ale dávam tomu šancu. On sa dostane z toho." povedala som potichšie a zahľadela do zeme. Objal ma. Jeho mocné ruky ma obímali. Jeho objatie bolo úprimné a v tej chvíli som to veľmi potrebovala. Odtiahol sa a usmial sa. "Bude v poriadku, verím mu." Usmiala som sa na jeho odpoveď a pozerala na jazierko oproti nám. "Je tu krásne, tak ako keby sa nič okolo nestalo." prehovorila som po chvíli ticha. "Pravda." povedal Johnny ale pokračoval v rozhovore "Nechceš ísť späť domov?". "Neviem či je najlepšie sa vraciať keď Justin potrebuje pomoc." povedala som mu. "Máš kde prespať?" spýtal sa ma a som nič nepovedala len krútila hlávou v zmysle že nie. "Ja mám o niekoľko ulíc od tade dom. Bývam tam len keď niečo riešim tu. Dám ti kľúče a v pohode tam môžeš byť, dokým to nebude treba. Máš blízko centrum takže môžeš zájsť aj vonku." usmial sa. "Bože, nie. Nechcem ťa otravovať. Ja niečo nájdem. Určite." nesmelo som sa usmiala. "Nie, nič nebudeš hľadať a mínať peniaze na nejake hoteli. Nikdy nevieš ako dlho to môže trvať." povedal a podal mi druhé kľuče od jeho domu. "Ďakujem, veľmi." objala som ho najviac ako to šlo. "Tak poď ideme domov." postavil sa a ja s ním. Kráčali sme k jeho Porshe a nástupili sme. Cesta trvala necelých 10 minút. Fakt blízko. Očami som hľadala ten dom o ktorom hovoril. No žiaden dom tu nebol. Boli tu samé obrovské vily. "Ehm kde je ten dom?" zasmiala som sa. On zastavil pred jedným z najkrajších víl na ulici. "Tu." vyškeril sa. "Wow, toto je úžasné." ostala som v úžase. "Tak poď." povedal a vystupili sme z auta. Zaviedol ma cez mohutnú bránu do obrovskej záhrady. Odomkol dvere a naskytol sa mi pohľad na úžasný byt, s úžasným výhladom na metropolu. "Tak, cíť sa tu ako doma Kate." zasmial sa a ja som sa mu vrhla do náručia."Ďakujem." pošepkala som on iba prikývol. "Tak ja musím ísť niečo povybavovať.Vyber si izbu, ja som do večera doma." usmial sa a zabuchol za sebou dvere. Ja som nemohla prestať vynádivať. Zložila som si veci a hľadala som kde čo je. Našla som všetko čo bolo v byte. Kuchyňa, kupeľne, izby, obývačka a rozne ďaľšie izby. Jedna izba sa mi veľmi páčila tak tam som sa usídlila. Usmiala som sa a išla si niečo spraviť na jedlo. Bolo už po 3-tej tak som navarila niečo aj pre Johnnyho keď príde. O pár minút nato, zaškrýpali dvere a vošiel dnu. "Ahoj" usmial sa. "Ahoj, poď na stole máš večeru." ukázala som mu. Sadol si a ja tiež. Jedli sme v tichosti. "Ďakujem." dojedol a venoval mi veľký úsmev. "Ja ďakujem." zasmiala som sa. Zobrala som riad a Johnny mi pomohol a dali sme ich do umývačky riadu. Ako som ich tam dávala, otočila som sa rýchlosťou a objavila som sa v jeho náručí. Zvíkla som, pretože som nevedala, že stojí za mnou. Rozosmiali sme sa. Potom zaťal sánku a zadíval sa mi na oči a pery. Ja som ticho dýchala a srdce mi búchalo a zmyzol úsmev z tváre. Jeho studené dlane sa dotkli môjho chrbátu a jeho pery sa približovali k mojim. Zavrela som oči a cítila som jeho pery na mojich. Po pár sekúndách ich odlepil. Otvoril pomalým pohybom oči a ja som len preglga. Nechápem. Nehovorím ,že to bolo zlé. Práveže to bolo úžasne. Neviem čo sa to so mnou deje ale náhle som chytila do dlaní jeho tvár a prisunula ho bližšie k sebe a venovala mu bozk. On začal pomaly hýbať perami. Spolupracovala som. Oprel ma o linku a ja som vyskočila na ňu. Moje ruky boli zaryté to jeho vlasov a jeho brušká prstov boli na mojej rozpálenej pokožke. Naše pery sa o seba dreli ako zmyslov zbavené. Prestal a do ucha mi zašepkal : "Kate, ja si neviem pomôcť." priam zavzdychal. Chytila som jeho tvár a stále ho bozkávala. On dal moje nohy na jeho pás, ruky na môj zadok a náhle ma zdvihol . Išiel do obývačky. Tam ma položil na gauč. Neprestával bozkávať moje pery. Ale ja som zrazu dostala spomienku o Justinovi. Okamžite som ho odstrčila a ja som si sadla. "Bože môj." vydýchla som. "Čo je?" spýtal sa. "On je." pozrela som pohladom do zeme. On ma len objal okolo pliec. "Bude to v pohode, uvidíš." prehovoril. Usmiala som sa. Vstala som a prehrabla som si vo vlasoch. Zalahla do postele a snažila sa zaspať.

Z pohľadu Justina

Ráno som sa prebral z tuhého spánku. Otvoril som oči a okolo seba som zbadal Gorga. "Ahoj Justin." pozdravil sa mi. "Čau." chladne som odpovedal. "Ako sa cítiš?" spýtal sa a odpil si z jeho kávy či čo to mal. "Ako myslíš?" prevrátil som očami. "Klídek, si nejaký nervózny." vstal zo stoličky a pozrel sa na mňa. "Hej som, chcem z tadeto vypadnúť." povedal som a zaboril som hlavu do vankúša. "Uvidíme sa potom, maj sa Justin." zavrel za sebou dvere a ostal som sám. Čo už. Zavrel som oči a chcel som zaspať no do izby mi vošla sexy sestrička. "Dobré ráno, pán Bieber. Ako sa dnes máte?" spýtala sa veselým hlasom. "Lepšie. Nejaká dobrá nálada." zaškeril som sa."Hmm." s flirtujúcim hlasom sa začala obšmitať okolo mojej postele. "No dobre, radšej ma odtade, už konečne puste." zavrčal som nervozne. "Pán Bieber, musíte si počkať." zahryzla si do pery. Provokuje ta štetka. "Poďte sem bližšie." dal som sexy pohlad na ktorý skočí každá. Naklonila sa a mal som jej hlavu skoro pri tej mojej. Rukou som si ju pritiahol bližšie a spodnou perou som sa jej dotýkal jej ucha. Zavzdychala. "Teraz ma pusť." zahryzol som si do pery. No nech si už pohne, nedá sa to tu vydržať. Dala zo mňa dole prístroje a ja som vstal. Jedným ťahom mojej ruky, som ju oprel o stenu. Dvihol jej ruky a držal. Perami som krúžil kolo jej pier až po krk. Začal som ho jemne sať. Keď dobre že nie sa mi tu spravila na mieste, som ju sotil na poste. "Teraz budeš čušať. Musel som odísť skorej kvoli práci a nevrátim sa. Je mi fajn a ty to potvrdíš." tvrdo som jej to povedal narovinu. Len ostala vyplašená sedieť. Zobral som si ruksak a šiel z tohto blázninca preč ...